sálou jasne ukázal, akým vývojom prešli, či skôr neprešli obaja bývalí spolubojovníci od čias, keď v kúte Umeleckej besedy spontánne zakladali VPN. Po úvodnom spomínaní, ako a prečo sa dostali k VPN, zazneli spomienky na obdobie nielen tesne po 17. novembri, ale najmä na čas, keď sa hnutie rozpadlo. V tej chvíli nevyhnutne nastúpila, ako to pomenoval Ján Budaj, "sebafikcia" - prepisovanie histórie pre osobnú potrebu. Ján Budaj ani pri spomínaní nezabudol na svoje súčasné postavenie politika, ktorý sa usiluje získať prívržencov. Podľa reakcií publika, v ktorom sedelo veľa účastníkov novembra, však zvíťazil skôr Fedor Gál. Debata sa nevyhla porovnávaniu VPN a Občianskeho fóra. Podľa Gála sa VPN "ostýchala prevziať moc" a konala príliš chaoticky, bez patričnej koordinácie s Čechmi a regiónmi. Naopak, v názoroch Budaja prevládala obhajoba vtedajšieho konania - VPN už v novembri mala na rozdiel od Čechov hotový politický program a rezolútnejšie sa stavala aj k otázke zrušenia článku 4 o vedúcej úlohe strany a prevzatia postov vo vláde. Stretnutie potvrdilo, že rozpory, ktoré rozdelili oboch revolucionárov už v roku 1990, čas ešte prehĺbil. Jánovi Budajovi sa obdivuhodným spôsobom darilo obísť problém lustrácií a neodpovedať priamo ani na jednu položenú otázku. Stretnutie vyvrcholilo tým, čím sa končieva každé stretnutie bývalých predstaviteľov VPN - fenoménom zvaným Mečiar a otázkou, kto je zodpovedný za to, že tento "démon", ako ho nazval Fedor Gál, ovládol slovenskú politiku.

BARBORA MAROSZOVÁ