Michail Kalašnikov, ruský konštruktér svetoznámych samopalov AK-47, sa včera dožil osemdesiatich rokov. Aj keď za geniálne riešenie ručnej strelnej zbrane nedostal ani kopejku, samopaly a guľomety ním skonštruované majú dnes vo svojej výzbroji armády 55 krajín a odhaduje sa, že ich dodnes vyrobili približne 100 miliónov kusov. V uralskom Iževsku Kalašnikovovi prichystali veľké oslavy a oslávencovi, ktorý sa stal rovnakým symbolom Ruska ako vodka, čierny chlieb alebo ruská trojka, k okrúhlemu jubileu zablahoželal aj prezident Boris Jeľcin.
O Michailovi Timofejevičovi Kalašnikovovi, človeku, ktorý svojím jednoduchým, no spoľahlivým a účinným samopalom vyzbrojil takmer celú planétu, sa ešte pred desiatimi rokmi nevedelo takmer nič. Sovietske vedenie ho "odtajnilo" až po páde železnej opony. Kalašnikov sa narodil 10. novembra 1919 v Altajskom kraji na juhu Sibíri v malej dedine. Ako 19-ročný nastúpil do tankovej školy Kyjevského vojenského okruhu, kde urobil svoj prvý krok k profesii zbrojného konštruktéra: vďaka jeho vynálezu sa z pištole TT dalo strieľať, sediac vo veži tanku. V roku 1941 utrpel na fronte pri Brjansku ťažké zranenie. V nemocnici potom dlho premýšľal nad skonštruovaním takých strelných zbraní, ktoré by v ničom nezaostávali za nemeckými. Hoci nemal nijaké špeciálne vzdelanie, podarilo sa mu skonštruovať prakticky dodnes neprekonanú automatickú zbraň. Mladý samouk pracoval pritom na svojom vynáleze nelegálne, a tak keď vojenským veliteľom ukázal prvé prototypy, najskôr ho zatkli. Netrvalo však dlho a jeho talent bol ocenený. Kalašnikova odvelili na jednu z podmoskovských vedeckovýskumných základní, kde v roku 1947 ako 21-ročný dokončil svoje dielo. Jeho samopal zaradili do výzbroje Sovietskej armády a neskôr aj do výzbroje 55 ďalších. (TASR, ČTK)
