"Pre Slovensko by bolo výhodnejšie, ak by pri vstupe do EÚ bolo už členom NATO. Sú niektoré štáty, ktoré sú členmi EÚ a zároveň nie sú členmi NATO alebo naopak, ale toto vyplýva z určitých zvláštností, najmä z historického vývoja. Slovensko by takouto výnimkou byť nemalo - nie sú na to dôvody," tvrdí prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Jednou z najdiskutovanejších tém sú náklady na vstup do aliancie. Vláda pri schvaľovaní štátneho rozpočtu zvýšila rozpočet rezortu obrany o tri miliardy korún oproti pôvodnému návrhu, čím podľa Kukana demonštrovala vážnosť svojej snahy o vstup do NATO. Pripomenul, že k nim treba pripočítať ďalších 1,5 miliardy korún, ktoré na prípravu vstupu do aliancie vyčlenili z rozpočtov iné rezorty. Obavy z vysokých nákladov na vstup, o ktorých hovoria odporcovia členstva v aliancii, sú však podľa štátneho tajomníka ministerstva obrany Jozefa Pivarčiho prehnané: "Často sa straší, koľko peňazí bude musieť rezort obrany vyčleniť na svoju integráciu v prípade, že by sa Slovensko stalo členom aliancie. Česká republika platí ročný príspevok do rozpočtu aliancie 540–560 miliónov českých korún, no opätovným prerozdelením tohto rozpočtu dostala len na budúci rok osemkrát viac." Hamžík v tejto súvislosti zdôraznil: "Vstup do NATO je lacnejším prostriedkom na zabezpečenie bezpečnosti, ako keby sme my mali sami modernizovať armádu." Vládni predstavitelia sa zhodujú na tom, že by mali intenzívnejšie oslovovať verejnosť, aby ju získali pre vstup do NATO, zatiaľ však neexistuje zhoda o forme oslovenia. Podľa Kukana by vláda "mala omnoho viac využívať verejnoprávne médiá". Schopnosť politikov získať si verejnú mienku je podľa neho totiž "najlepšou skúškou ich kompetentnosti". Hamžík súhlasí, že "v prípade NATO sú v komunikačnej stratégii ešte stále rezervy". Zatiaľ však odmieta novú stratégiu, "lebo by sa to mohlo skončiť ako pred minulým referendom".