Pred necelými dvoma mesiacmi ste sa stretli s prezidentom USA Billom Clintonom v New Yorku. Došlo odvtedy k posunu, čo sa týka našich šancí na vstup do NATO? Spomenul prezident Clinton nejaký konkrétny termín?
"Sú dôležitejšie veci ako termíny. Je to celkový dojem a vnímanie krajiny v najvyšších úradoch Spojených štátov. V Kongrese, v štátnej administratíve. Môžem povedať, že po dnešku je ten dojem ešte mocnejší, ešte pozitívnejší. Americký prezident dnes zvolil približne také vyjadrenie, že Slovensko už nie je vnímané ako krajina, ktorá by mala akýkoľvek problém. Skôr začína byť vnímané ako krajina, ktorá sa stáva istou hnacou silou ďalšieho rozširovania aliancie. Do popredia sa dostávajú otázky kedy, s kým a za akých okolností. Konkrétnejšie kontúry narysujú až ďalšie prezidentské voľby v Amerike. To, čo však nesmieme podceňovať, je celková veľmi dobrá klíma, ktorá sa vytvára okolo Slovenska. Dnešok k jej kvalite opäť prispel."
Mali ste adekvátny priestor na prezentovanie slovenských priorít?
"Jednoznačne áno. Väčšia časť nášho rozhovoru prebehla v trojici, ale mal som aj krátke separátne rokovanie s pánom prezidentom Clintonom."
Pri vašom prvom stretnutí s prezidentom Clintonom malo údajne veľký úspech, že ste prezidentovi priniesli mapu Európy, na ktorej ste mu jasne mohli ukázať rozdiel, ktorý je medzi slovenskou hranicou smerom na Východ a tou istou, no podstatne dlhšou hranicou bez Slovenska. Mali ste aj tentoraz pripravené niečo podobné?
"Mal a ujalo sa to. V živote je naozaj veľmi dôležitá aj matéria, nielen sen a idea. Dnes túto úlohu splnil môj darček. Bola to fujara. Pri rozlúčke ma pán prezident ešte zastavil na prahu vo dverách. Najskôr vyjadril potešenie nad nástrojom, ktorý ešte nepozná. Nástroj ho evidentne zaujal a opýtal sa ma, ako sa na ňom hrá. Chcel, aby som mu poskytol istý technický návod. Rozhodol som sa pre odpoveď, aby prišiel čo najskôr na Slovensko, že ho to tam dobre naučíme."
MATÚŠ KOSTOLNÝ, Washington
