Zjavné rozdiely medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi trvajú dodnes, ich príčiny sú však iné. Patrí medzi ne najmä poloha Bratislavy na Dunaji medzi Budapešťou a Viedňou, štruktúra priemyslu, priaznivé zloženie ľudských zdrojov podľa vzdelania aj veku, štatút hlavného mesta. A tak na rozdiel od zvyšku Slovenska je v Bratislave napríklad viac áut vyššej cenovej kategórie a podstatne novších. Obchody s luxusným tovarom, ktoré sa ostatným mestám skôr vyhýbajú, sú v Bratislave na každom kroku. Nerovnomerný rozvoj regiónov je veľkým problémom slovenského hospodárstva. Kým v Bratislavskom kraji na obyvateľa pripadá tvorba HDP vo výške 105 percent Európskej únie, vo zvyšku Slovenska sa táto hodnota pohybuje pod 40 %. Napriek európskym výsledkom však Bratislavčania nemajú európske platy. Aj keď Bratislavčan v priemere vytvorí pridanú hodnotu vo výške 371 618 korún, čo je o 277 % viac ako priemer zvyšku Slovenska, jeho priemerný plat 13 022 korún sa od neho odlišuje iba o 32 %. Solidarita Bratislavy so zvyškom Slovenska sa prejavuje aj v daniach z príjmu zamestnancov a podnikateľských subjektov. Na obyvateľa bratislavského kraja pripadá 46 055 korún, teda o 457 % viac ako na zvyšku Slovenska (8270 korún). Jedným z cieľov hospodárskej politiky vlády je znížiť rozdiely medzi regiónmi Slovenska a výraznejšie zapojiť do produkcie hodnôt aj menej rozvinuté časti Slovenska. Do problémových regiónov bude v nasledujúcich rokoch smerovať aj pomoc z Európskej únie a na rozvoj regiónov Slovensko dostane 5 až 6 miliárd korún. Sedemdesiat percent týchto prostriedkov pôjde na východné Slovensko. Vyrovnaniu úrovne regiónov pomôže aj Integrovaný plán podpory regiónov, ktorý bude dopracovaný koncom novembra.