Ten kontrast hádam ani nemôže byť príkrejší. Hotely, kúpeľné letoviská a reštaurácie fínskeho ďalekého severu sú preplnené takmer po celý rok. V lete a v jeseni sa sem hrnú rekreanti a rybári a v zime ešte aj lyžiari. Na ruskej strane hraníc ich však nič také nečaká, s výnimkou divokej prírodnej arktickej scenérie. Zbedačená cesta pretína divočinu, ktorá bola za sovietskej éry nedosiahnuteľná a ktorá zostáva neobývaná. Prvá ruská dedina, ležiaca 160 kilometrov od fínskych hraníc, je Horná Tuloma. Mnohí jej obyvatelia prežívajú vďaka predaju divokých bobulí, niektorí si prídu na pár rubľov krádežami drôtov a iného príslušenstva zo stĺpov elektrického vedenia. Fínsko je situáciou vo svojej tesnej blízkosti stále viac znepokojené. Stará nenávisť a nevraživosť problém ešte viac vyhrocujú. Rusi a Fíni zvádzali zúrivé boje počas tzv. zimnej vojny v rokoch 1939 - 1940. V ére studenej vojny sa "finlandizácia" - termín, ktorý Fíni z hĺbky duše nenávidia, stala synonymom pre obmedzenú suverenitu Fínska. Ak má snaha o poskytnutie pomoci uspieť, budú sa musieť obidva národy cez svoju mnohoročnú nenávisť preniesť. Miesto toho však rozhorčenie a vzájomná nevraživosť silnejú. Fínsko a Nórsko, ktoré tiež má s Ruskom spoločné hranice, sú pobúrené ľahostajnosťou Moskvy k svojim obavám o životné prostredie. Ruské mestá ako Mončegorsk a Nikel, ktorých továrne na spracovanie medi a niklu kedysi utišovali nenásytný hlad sovietskeho obranného priemyslu, sú obklopené zdevastovanou prírodou. Priemerný vek mužov je tu necelých 55 rokov, ženy žijú zhruba o desať rokov dlhšie. Podľa starostu Mončegorska Gennadija Iljina sa miera znečistenia životného prostredia prudko znížila. "Riešime tento problém vlastnými silami," hovorí. Ako? Jednoducho: Krach zbrojárskeho priemyslu so sebou priniesol prudký pokles výroby. Čáry-máry fuk! - a je tu menšie znečistenie. Rusi často ignorujú ponuky svojich susedov na poskytnutie pomoci. "Snažia sa vyžmýkať zo Západu čo najviac, bez toho, aby sami museli priložiť ruku k dielu," mieni Jaakko Hentonnen z fínskeho ministerstva pre životné prostredie. Pred niekoľkými rokmi napríklad prisľúbilo Oslo 40 miliónov dolárov na modernizáciu obrovských taviarní v Nikle - ak sa budú Rusi na nákladoch podieľať. Nič z toho nebolo. Ďalším boľavým miestom je úloha zlikvidovať zhruba sedemdesiat jadrových ponoriek, vyradených z ruskej severnej flotily. Oslo, Helsinki a Washington ponúkli pomoc. Rusi súhlasili, že riziko katastrofálneho úniku jadrových materiálov rastie - odmietli sa však podieľať na nákladoch. Zatiaľ čo Rusi vzdorujú, sústreďuje sa Nórsko, Fínsko a Európska únia na skromnejšie ciele. Opravujú cesty, budujú vodovodné a kanalizačné siete a likvidujú tekutý jadrový odpad z niektorých chátrajúcich ponoriek. Fínski a ruskí odborníci na život v prírode realizujú v Hornej Tulome Európskou úniou financovanú štúdiu, ktorej cieľom je oživiť v riekach, teraz odrezaných priehradami hydroelektrární, lov jeseterov. Prínos by mohol byť obrovský. Už teraz sú záujemcovia zo Západu ochotní zaplatiť cestovným kanceláriám až 7000 dolárov za týždenný pobyt s rybačkou v tunajších nedotknutých panenských vodách, kde sa doteraz trú jesetery, len pre potechu z rybačky, po ktorej sa ulovené ryby znovu púšťajú do rieky. Fíni nemajú odvahu ignorovať problémy svojich ruských susedov. Môžu však len ťažko urobiť viac, kým aj Rusko nepriloží ruku k dielu. (ČTK)