na to, aby uživil ženu a päť detí. Roga navštívil svojho nevlastného otca, strážnika v manilskom slume Tondo. Žiadny problém, povedal mu príbuzný. Roga môže ľahko zarobiť 2125 dolárov. Len musí predať svoju ľadvinu. "Musel som to urobiť," hovorí tridsaťšesťročný Roga. "Išlo o prežitie." Rogov smutný príbeh a správy o upírskom obchode s ľudskými orgánmi vyvolali na Filipínach veľký rozruch. Rímskokatolícka cirkev odsudzuje tento obchod, ktorý bol odhalený v lete, ako nemorálny a vykorisťovateľský. Vláda v októbri reagovala moratóriom na darcovstvo orgánov od osôb, ktoré nie sú v príbuzenskom vzťahu s ich príjemcom. Avšak lekári a pacienti, ktorí čakajú na ľadvinu, lobujú za zrušenie zákazu, namiesto neho navrhujú predpisy, ktoré by zakázali sprostredkovateľov a prísnejšie by regulovali darcovstvo orgánov. "Čo je zlé na odškodnení darcov?" pýta sa dvadsaťpäťročná ľadvinová pacientka Johanne Reyesová. "Pacienti sú ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu, len aby žili," podotýka Marilou Garciová, predstaviteľka Filipínského združenia pre transplantáciu ľadvín. "A pre darcu je to šanca vybŕdnuť z chudoby." Spory prepukli v júni po tom, čo úkladní vrahovia zabili dvadsaťdvaročnú dcéru bývalého riaditeľa Národného ústavu pre ľadviny a transplantácie Filotea Alana. Ozbrojenci údajne pokropili jeho dom guľkami už vlani v decembri, vyštrovateľ však tvrdí, že vražda "má niečo spoločné s obchodom s ľadvinami". Alono sa z obavy o svoj život začal skrývať. Aj keď do prípadu sú zrejme zapletení zločinci, ich trestné stíhanie je problematické: obchod s orgánmi nie je nezákonný. Minister zdravotníctva Alberto Romualdez usudzuje, že lekári môžu byť dohovorení s mafiánmi obchodujúcimi s orgánmi. V Tonde je predaj ľadviny len ďalším spôsobom, ako prísť k peniazom. Do moratória mal Dalmacio Zeta, Rogov štyridsaťsedemročný nevlastný otec, z každej ľadviny 300 dolárov. Od roku 1990 pracoval ako hľadač darcov pre istého Japonca a Filipínku, ktorí nakupujú ľadviny. "Pokladám to za podnikanie a nikoho z nich som nenútil, aby predali," hovorí. Ľudia stále žiadajú Zetu, aby im pomohol predať ľadviny. Tie údajne už predalo približne 100 mužov z Tonda.
Vláda chce tento obchod zakázať nadobro. Lekári sa usilujú o kompromis. "Možno by sme mohli umožniť istú náhradu v naturáliách," hovorí Juan Flavier, ktorý v októbri začal senátne vyšetrovanie obchodu s orgánmi. Cieľom je "zabrániť ľuďom, aby komercionalizovali darcovstvo". Podľa lekárov japonskí sprostredkovatelia platia najviac za ľadviny pre japonských pacientov, ktorí prichádzajú na Filipíny - podľa jedného chirurga až 25 000 dolárov. "Chamtivosť skrytá za touto praxou je nemorálna," hovorí hovorca filipínskej biskupskej konferencie monsignore Pedro Quitorio. "Chudoba, ktorá núti ľudí predávať svoje orgány, je tiež nemorálna." Roga predajom ľadviny veľa nezískal. Jeho syn zomrel. Peniaze sa už minuli. So zostávajúcou jednou ľadvinou sa v prístave ľahko unaví a domov prináša len 1,75 dolára denne. "Aspoň som niekomu pomohol," hovorí si. Orgánov je málo a chudoba sa rozmáha: ako by sa mohol tento obchod vôbec niekedy skončiť?
(ČTK, Newsweek)
ŠPANIELI – OCHOTNÍ DARCOVIA
Španielsko je jedinou krajinou, ktorá skrátila čakanie na orgány určené na transplantáciu. Španielski pacienti, ktorí musia podstúpiť transplantáciu srdca alebo pečene, čakajú na orgány v priemere iba tri mesiace, kým v USA sa čaká sedem až deväť mesiacov a vo väčšine európskych krajín priemerne pol roka až osem mesiacov. Príčinou tohto javu je zrejme fakt, že Španieli sú vo všeobecnosti ochotnejší darovať orgány na transplantáciu ako obyvatelia iných štátov, a na jeden milión obyvateľov pripadá 29 darcov. V Nemecku registrujú iba 6,1 darcu srdca a 6,6 darcu pečene na jeden milión obyvateľov. (TASR)
