Vláda minulý týždeň schválila novelu zákona, podľa ktorej sa minimálna mzda má zvýšiť z 3600 Sk na 4000 Sk mesačne a minimálna mzdová tarifa z 19,40 Sk na 21,60 Sk. Čistá mzda už nebude môcť byť nižšia ako dávka sociálnej pomoci. Úradníci sú spokojní, lebo vykonali kus práce na ochranu práv občana a nebude to ani veľa stáť, štátny rozpočet vydá len necelé 2 mil. Sk mesačne. Netreba azda ani trikrát hádať… a hneď má každý správnu odpoveď na otázku, kde štát tie dva milióny mesačne zoberie.
Stanovenie minimálnej mzdy je len šliapaním po princípoch trhu, hoci so šľachetnými pohnútkami. Výsledkom bude najmä stav, že prácu, ktorá pre zamestnávateľa nemá hodnotu 4000 korún, nedostane nikto. Rovnaká skupina ľudí však ostane pokojná a spokojná, lebo sociálne dávky plynúť budú. Čísla štatistiky sa príliš nezmenia, je však isté, že veľká časť ľudí zo skupiny s nízkymi zárobkami sa presunie do skupiny nezamestnaných. Vznikne tak škoda za viac ako 2 mil. korún mesačne, ale veď ju má kto zaplatiť.
Regulovanie cien je zlozvyk. Mzda je cena. Regulovanie miezd je rovnaká hlúposť ako stanovovanie najnižších alebo najvyšších cien za hocijakú komoditu. Prosperitu nemožno dosiahnuť umelým udržiavaním cien. Diskusie o mzdách majú vždy rafinovane emotívny a politický podtón. Len odľud by nechcel, aby sa všetci mali tak dobre, ako sa len dá. Tak sa stáva, že za zákony o minimálnej mzde hlasujú tí istí ľudia, ktorí vedia, že regulácia cien pôsobí najškodlivejšie v odvetví, ktorému má pomáhať. Nepomýlia sa, kým tovar má meno iné ako práca. Desivá predstava, že by mali čeliť masívnemu útoku "ochrancov" najslabších sociálnych vrstiev, zaženie logiku aj odvahu.
Svojho času chcela vláda uťať zvyšovanie cien zemiakov, a tak stanovila maximálnu cenu. Zemiakov nebolo viac ako chuti predávať ich za úradom určenú cenu. Na bratislavskom trhovisku mal vtedy obrovskú popularitu predavač gaštanov. Za desať dekagramov si zapýtal tuším 20 korún. Napriek nehorázne vysokej cene predával. Ku každému vrecúšku gaštanov totiž pridal aj prémiu - kilo zemiakov. Regulovaná cena zemiakov bola 12 korún, cenu gaštanov v tú jeseň vláda neustriehla, takže trhovník zákon neporušil. Zadarmo môže svojmu zákazníkovi dať, čo len chce, kým vláda nezačne regulovať aj darovanie. Všetko je len vec času a výkladu.
Tvorivosť trhu je vyššia ako tvorivosť úradov, preto existuje nádej, že aj s minimálnou mzdou si ľudia v podnikaní poradia. A keď neporadia, postará sa štát. Jednou pomerne veľkou položkou na výplatnej páske mu to umožňuje každý zamestnanec.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor je reportérom týždenníka TREND a biznismagazínu DUEL)
