Keďže Nitra zápas posledného 15. kola v Senci (prehrala 1:2) už predohrávala, súbojom s Dubnicou sa domáci hráči lúčili pred vlastným publikom a sezóna sa pre nich skončila. Odhodlanie bolo veľké a každý chcel odčiniť nepriaznivé výsledky z posledných kôl. Ak uzimený divák očakával po prvom polčase, že po zmene strán to bude lepšie, mýlil sa. Jediné, čo ho zdvihlo v závere zo sedadiel, bolo vyčíňanie domácich fanúšikov, ktorí si najskôr vylievali zlosť pri striedačke Dubnice a potom na jednom zo slušných fanúšikov, ktorý mal k ich vyčíňaniu pripomienky. Akou-takou náplasťou na ubolenú futbalovú dušu bola akcia z 31. min, keď Hodúr našiel Pavlíka a ten naservíroval loptu Dovičovičovi, ktorý zariadil pre Nitru aspoň bod. "Bol to viac boj ako futbalové umenie," zamýšľal sa úspešný strelec. "Po inkasovanom góle sme sa prebudili a našťastie vyrovnali. Sledoval som Pavlíka a rovnako loptu, na ktorú som si nabehol." Keď sa lopta zatrepotala v sieti, Dovičovič s úsmevom na tvári ukázal rukou na číslo svojho dresu. Ako nám prezradil, bola to spontánna reakcia, ktorú odpozeral z televíznych prenosov. Tento technický stredopoliar uvažoval o tom, prečo Nitra nehrala v posledných zápasoch tak ako zo začiatku. "Bude to asi v psychickom tlaku. Začalo sa nám dariť a každý od nás zákonite očakával viac. Potom prišli prehry a sebavedomie sa naštrbilo." Napriek tomu Juraj nezabudol podotknúť, že to bola pre nitriansky futbal jedna z najúspešnejších polsezón v posledných rokoch a šancu na záchranu vidí reálne, hoci nielen on si myslí, že na jar sa nebude hrať len na trávniku…
MAREK POZDECH
