Trenčín sa v úvode sezóny trápil, ale v posledných troch kolách nestratil ani bod a už je v pätách piatemu L. Mikulášu. Čo prinieslo takú zmenu?
"V 19. kole sme zdolali práve Liptákov, mužstvo sa dostalo do hernej pohody. Vzápätí sme zdolali Spišskú a teraz aj Poprad. Podstatné je, že naše omladené mužstvo si aj po prvej tretine základnej časti udržiava reálnu šancu na postup do štvorčlenného play off. Keď po prestávke skompletizujú mančaft maródi, budeme ešte silnejší."
Vy ste obidva góly do siete Popradu vsietili v presilovkách. Máte na hru v početnej prevahe špeciálny recept?
"Nemám. Ale tréner Šupler mi stále prízvukuje dôraz v zakončení, koncentrujem sa na odrazené puky. Mám asi šťastie na dobrých spoluhráčov, teraz si v útoku rozumiem so skúsenou dvojicou Rusznyák - Györi. Nikdy pritom nezabúdam na Pána hokejistu Igora Libu, pri ktorom som ako učeň korčuľoval pred tromi rokmi v tíme Spišskej Novej Vsi."
Vlani ste odohrali Extraligu na hosťovaní v Banskej Bystrici. Ako ste sa dostali do Trenčína?
"Bola to zvláštna sezóna, na banskobystrickom ľade sme hrali prakticky zadarmo. Funkcionári nám nasľubovali hory - doly, no realita je taká, že dodnes mi dlhujú 150-tisíc korún. Viac nás je takých, čo čakáme na dlžné peniaze. Keď sa v lete ozval viceprezident Dukly Oto Haščák a Dukla bola pripravená zaplatiť za mňa Plastike Nitra odstupné, neváhal som ani na minútu. Neľutujem."
Meno Hurtaj je v poslednom čase dosť frekventované v slovenskom hokeji.
"To aj zásluhou mladšieho brata Petra, ktorý sa rozstrieľal v prvoligových v Topoľčanoch. Otec je tam asistentom trénera. Iste by sa aj oni potešili, keby som raz obliekol reprezentačný dres."
