augusta zvýšila na 6,4 miliardy korún. Do konca roka by sa potom podľa niektorých odborníkov mohla táto strata prehĺbiť až na približne 10 miliárd, následkom čoho sa bankovníctvo na Slovensku stane jedným z najmenej výnosných odvetví.
O tom, že slovenské banky sú v zlom stave, sa vedelo už dlhší čas. Po minuloročných voľbách veľké banky po prvýkrát prestali kamuflovať svoje hospodárske výsledky a priznali miliardové straty. Až do minulého roka však ich obrovské straty boli vyvažované obrovskými ziskami stredne veľkých a menších zahraničných bánk. To však už neplatí. Ešte pred rokom sa o zahraničných bankách hovorilo, že výhodou je aj to, že sú malé, a preto si môžu vyberať len tých najlepších klientov. Ani to však v súčasnosti nepatrí k obrovským výhodám. Po tom, čo sa do problémov dostali aj doterajšie ostrovy stability ako VSŽ, Nafta Gbely či Slovnaft, majú z domácich klientov ťažkú hlavu aj zahraničné banky. Pokles ziskov v dôsledku ekonomickej situácie v SR už oficiálne avizovala napríklad Ľudová banka či Tatra banka. Okrem toho sa na hospodárskych výsledkoch zahraničných bánk prejavuje pokles úrokových sadzieb. Výnosy zo štátnych dlhopisov a z medzibankových obchodov boli totiž pre mnohé menšie banky hlavným zdrojom ich príjmov.
Kvalita bankového sektora sa teda nepretržite zhoršuje. Objem čistých klasifikovaných úverov (po odpočítaní vytvorených opravných položiek) dosahuje 121,6 miliardy. V hrubom predstavuje objem klasifikovaných pohľadávok bánk voči ich klientom 165,9 miliardy, čo je viac ako 42 % všetkých úverov. Z tejto sumy pritom 43,4 miliardy korún tvoria len úroky z nesplácaných úverov. Objem stratových, teda fakticky už beznádejne nesplácaných úverov dosahuje 135,9 miliardy korún.
