"Vyzerá to tak, že pri preobsadení dozornej rady sa uplatnili politické kritériá, nie odbornosť," povzdychol si v rádiu Ľudovít Kaník, bývalý prezident Fondu národného majetku SR (FNM) a súčasný člen dozornej rady spoločnosti Nafta. Do oboch funkcií ho nominovala Demokratická strana. Dozornú radu v akciovej spoločnosti Nafta Gbely "preorali" minulý týždeň. Nových ľudí do orgánu, ktorý má kontrolovať činnosť predstavenstva a manažérov, nominoval najsilnejší akcionár, ktorým je teraz FNM.
Je normálne, že akcionári majú rôzne záujmy, ale v konečnom dôsledku hovoria vždy o peniazoch. Líšia sa zvyčajne len tým, ako rýchlo chcú zarobiť na dividendách a raste hodnoty akcií. Rozumný akcionár nepoužíva v biznise politiku, pretože vie, že mu nepomôže. Fond národného majetku nie je obyčajný, čo však nemusí byť to isté ako nenormálny akcionár. Fond však nevyužil šancu správať sa ako rozumný akcionár… Stalo sa však iba to, čo sa stalo. Fond je pre politikov mostom, cez ktorý sa dostávajú do biznisu. Miesta v dozornej rade Nafty si rozdelili strany koalície s odôvodnením, že tam vyslali odborníkov. Skutočnosť, že odbornosť posudzujú stranícke sekretariáty je desivá a smiešna zároveň. Trápne je najmä to, že členstvo v dozornej rade sa s úplnou samozrejmosťou vníma ako politický post a stráca sa skutočný význam dozornej rady, ktorá má dozerať, teda kontrolovať. Kvalifikáciou na členstvo v dozornej rade je iba odbornosť, členstvo v strane, spolku, vyznanie a vzhľad sú nepodstatné. Škuľavý účtovník je lepší ako nažehlený straník.
Z FNM si strany urobili trhací kalendár, čo samo osebe nie je dobré. Partaje si však odšklbli listy, ako im napadlo, takže dnes už nikto nevie, aký je dátum. Fond sa stal iba prostriedkom na zasahovanie politiky do podnikania, teda pravým opakom toho, čím sa mal stať. Slabosť fondu je aj slabosťou politiky, lebo strany nenašli dosť sily na prekonanie chuti ovládať hospodárstvo. Strany sa strápnili a usvedčili z pažravosti. Falošne znejú argumenty, že privatizáciu treba zodpovedne pripraviť, aby firmy fungovali, keď nejde o nič iné ako o ich ovládanie. Ak by aj nešlo o napĺňanie straníckych pokladníc, celkom iste ide o ukájanie partajných ambícií. Prepojenie politiky a podnikania je nebezpečné. Ani po desiatich rokoch neumrel sentiment za časmi, keď ekonomiku riadili kádrové rezervy a za kvalifikáciu na riadenie sa považovalo aj vzdelanie z večernej univerzity marxizmu-lenizmu. Stranícke ovládnutie dozornej rady Nafty nie je iba zničujúce, ale aj symbolické. O prostredí bez korupcie a klientelizmu sa na Slovensku iba hovorí, spôsob presadzovania záujmov strán sa nemení.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor je reportérom týždenníka Trend a biznismagazínu Duel)
