k a Levoču. Mesto Majstra Pavla sa rozhodlo podporovať Habsburgovca a Kežmarok ako Zápoľského majetok s nepríjemnou vojenskou posádkou sa ani veľmi rozhodovať nemusel, jednoducho sa ocitol na druhej strane barikády. Bitku o uhorskú korunu títo susedia síce nerozhodli, zato preukázali obdivuhodnú vynaliezavosť pri vybavovaní stáročných účtov. V roku 1528 prepadli Levočania väčší očet nepriateľských povozov a zničili pivovar a mlyn Spišského hradu, ktoré stáli na strane Zápoľského. Ani druhá strana nelenila a kompletne zrekvirovala víno z levočských viníc v tokajskej oblasti. Levoča lákala Ferdinandových protivníkov aj svojím bohatstvom. Dňa 20. augusta 1530 upozornil dobromyseľne František Bebek zazobané meštianstvo, aby odovzdalo všetky dobré staré mince, inak sa privalí do mesta aj s 5000 krvilačnými Turkami. Ktovie, či si Levočania vôbec dokázali predstaviť 5000 Turkov, nakoniec sa ale museli vyrovnať s návštevou bratov Bašovcov z Muránskeho hradu. Otrasný chýr, ktorý ich predchádzal, Bašovci síce činmi nepredstihli, ale aspoň vyrabovali tri poddanské dediny patriace Levoči. Z pocitu dobre vykonaného drancovania sa však dlho netešili, pretože onedlho ich mestské vojsko prekvapilo v kláštore v Spišskom Štiavniku. Troch lúpežníkov namieste obesili, dvoch polámali v kolese a so šiestym sa pohrali do sýtosti, ako sa na tú dobu patrilo. Odrezali mu nos, ústa a jednu ruku a poslali ho domov na Muráň, aby vyrozprával, čo sa stalo. Príbeh spišskej nevraživosti sa živil vyplienenými poddanskými dedinami, okázalými vojenskými presunmi kežmarského pána Hieronyma Laskiho, prekvapivými nájazdmi nevítaných poslov pravoslávnej Rusi - kozákov, platených Kežmarkom, ale aj tvrdými protiúdermi cisárskeho veliteľa Katzianera, stojaceho na strane Levoče.
Našťastie pre obidve mestá Ferdinand so Zápoľským nakoniec zatúžili po dohode a dlhoveké nepriateľstvo si museli susedia spod Tatier riešiť iným spôsobom. Jednému z hlavných hrdinov Hieronymovi Laskimu bolo umožnené zahrať si hlavnú úlohu v závere vojny, keď sa najprv pre svoju dvojstrannú politiku dostal za mreže, potom sa stal presvedčeným prívržencom Ferdinanda a nakoniec kľúčovou osobnosťou urovnania celého konfliktu. Dojemný záver bol skutočným vykúpením pre Levoču aj Kežmarok, pretože obidve mestá už stáli na pokraji svojich síl.
BRANISLAV CHOVAN
