BRATISLAVA (SME - pal) - Ľudia, ktorí sa chceli v piatok minulý týždeň dostať z Bratislavy do Prievidze pravidelnou večernou autobusovou linkou, museli prežiť túto cestu vo vetre a zime. "Autobus má v jednom z bočných okien dieru," oznámil im šofér pred nastupovaním. Jeho priamy nadriadený, dopravný námestník Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) v Prievidzi Marián Kližan pre SME povedal: "Záležalo len na cestujúcich, či nastúpia. Mohli prespať v Bratislave v hoteli." Väčšina z nich nastúpila a zaplatila aj cestovné v plnej výške. Vodič sa usiloval rozbité okno vymeniť, ale bez úspechu. Poslať iný autobus by bolo zasa podľa M. Kližana nákladné: "Autobusy by museli ísť vlastne dve cesty naprázdno, čo by nás stálo asi 10 až 12-tisíc korún." Väčšina SAD na Slovensku nie je zisková: "Cena nafty stúpla päťnásobne, ale autobusový lístok stojí stále rovnako, pretože jeho výšku reguluje štát. Autobusy síce chodia plné, ale SAD peniaze nemá," povedal M. Kližan. O zľavách na doprave nerozhoduje SAD, ale zákon. "Dotácie štátu nám pokrývajú rozdiel medzi normálnou a zľavnenou cenou. Celý problém je ten, že tá normálna cena normálnou nie je," pokračoval ďalej M. Kližan, "ak by sa zvýšili ceny, zníži sa počet cestujúcich, taká je naša skúsenosť. Lepšie by bolo, keby sa zvýšili dotácie štátu. Lenže nie sú peniaze." Kvalita poskytovaných služieb sa podľa neho nezhoršuje najmä preto, lebo cestujúcich ubúda. "Každý by chodil autobusmi, ak by sa mohol odviezť rýchlo a pohodlne. Štát poskytuje zľavy, ale doplácame na to my. Priemerný vek autobusu by mal byť tri roky, u nás je to vyše desať rokov.