Rusi a Kazachovia sú od štvrtka minulého týždňa znova v ostrom spore a ruský kozmický výskum sužovaný nedostatkom peňazí dostal ďalšiu tvrdú ranu. Kazachstan vo štvrtok pozastavil všetky štarty rakiet z najznámejšieho ruského kozmodrómu Bajkonur, ktorý leží na kazašskom území. Príčinou bol pád rakety Proton, ktorá sa v stredu 220 sekúnd po štarte zrútila, keď jej zlyhali motory. Proton mal vyniesť na obežnú dráhu Zeme komunikačný satelit. Nehoda sa zaobišla bez strát na životoch, ale úlomky stroja dopadli na zem v odľahlej kazašskej stepi v oblasti Karaganda asi 25 km od mesta Atasu. Miestny reportér z Karagandy oznámil, že výbuch otriasol oknami v rozľahlej oblasti. Pád Protonu je presnou kópiou júlového neúspechu, pri ktorom zlyhal prvý stupeň rakety Proton a po ktorom prvýkrát v tomto roku Kazachovia zakázali Rusom štartovať z Bajkonuru. Pád rakety vždy vyvolá búrlivé diskusie a Kazachstan začne od Rusov vymáhať dlhy za Bajkonur, ktorý zdedil po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991, a kozmodróm aj s okolím prenajíma Rusku za 115 miliónov dolárov ročne. Rusi však platia sporadicky a neustále majú nedoplatky. Po júlovej nehode rakety Proton a zákaze štartovať z Bajkonuru museli Rusi okamžite obnoviť platby za prenájom kozmodrómu. Na orbitálnej stanici Mir totiž ruským kozmonautom Sergejovi Avdejevovi, Viktorovi Afanasievovi a Francúzovi Jeanovi-Pierrovi Haignerému dochádzali potraviny a palivo. Nákladná raketa Progress s potrebným nákladom bola síce pripravená v montážnej hale päť kilometrov od Bajkonuru, ale nemohla štartovať. Odpálenie Progressu, ktorý dopravil na Mir autonavigačný systém a chýbajúce potraviny s palivom, Kazachstan umožnil až po splatení dlhov. Odvtedy však dlh za prenájom Bajkonuru opäť narástol a po minulotýždňovej nehode muselo Rusko v obavách z blokády kozmického programu obnoviť platby a dohnať značné nedoplatky.

BAJKONUR – FANTASTICKÁ POLOHA V STREDE KAZAŠSKEJ STEPI

Odborníci si azda ani nepamätajú, že by sa štart rakety v Bajkonure musel niekedy odložiť pre nepriazeň počasia. Ide totiž o fantastické, takmer bezveterné územie s mimoriadne veľkým počtom bezoblačných dní v roku. Kozmodróm leží priamo v strede nekonečnej kazašskej stepi, odkiaľ sa 4. októbra 1957 vzniesla prvá umelá družica Zeme Sputnik 1 a odkiaľ sa 12. apríla 1961 vydal Jurij Gagarin na prvý pilotovaný let. Miesto na zriadenie raketovej základne – neskoršieho kozmodrómu Bajkonur, vybrali z radu lokalít v roku 1954 ako náhradu za nedostačujúcu "strelnicu" Kapustin Jar. Presná poloha Bajkonuru bola dlho utajovaná. Od najbližších obývaných území delia kozmodróm desiatky až stovky kilometrov – ak nerátame kedysi sedemdesiattisícové mesto Leninsk vzdialené štyridsať kilometrov od Bajkonuru, ktoré postavili pre pracovníkov kozmodrómu a ich rodiny. Na kozmodróme je niekoľko štartovacích komplexov. Jeden z nich bol úplne zničený po vážnej nehode v roku 1990, keď ho zasiahli trosky 57-metrovej a 460 ton vážiacej rakety Zenit-2. Rovnaká raketa nesúca vojenský satelit typu Kosmos explodovala krátko po štarte aj v máji 1997. Trosky rakety a družice výbuch rozmetal v okruhu niekoľkých kilometrov od štartovacej rampy do stepi. Zranený našťastie nebol nikto. Nosná raketa a ani družica, ktorých hodnota sa odhadovala asi na 100 miliárd rubľov (vtedy približne 17 miliónov dolárov), však neboli poistené. Rakety Zenit-2 sa vyrábajú od roku 1985. Sedem štartov Zenitu bolo neúspešných, k explóziám došlo trikrát v roku 1985, raz v rokoch 1990, 1991, 1992 a v roku 1997. Najsledovanejšie sú štarty rakiet s ľudskými posádkami. Tie môžu delegácie sledovať z krytých tribún, ktoré sú od štartovacej rampy vzdialené 1200 metrov. Rovina a počasie zaručujú, že diváci majú raketu ako na dlani.

PRÍPRAVA RAKIET

Päť kilometrov od štartovacej rampy, z ktorej letel v rakete Sojuz do vesmíru aj slovenský kozmonaut Ivan Bella, sú montážne haly. V nich montujú vesmírne lode. Na dvore za plotom stojí už niekoľko rokov slávny raketoplán Buran, ktorý vzlietol jediný raz. Haly vysoké desiatky metrov sú zväčša ľudoprázdne a tie, v ktorých sa pracuje, sú pre bežného smrteľníka neprístupné. V ľudoprázdnych halách na stojanoch nehybne ležia zakonzervované raketové motory. Ohromujúco veľká nosná raketa Energia s namontovaným raketoplánom Buran sa už zrejme z finančných dôvodov nedočká štartu a slúži iba ako muzeálny exponát. Rakety Sojuz, na ktorých vystreľovali kozmonautov k vesmírnemu komplexu Mir (dnes už lieta okolo Zeme bez posádky), dopravovali z montážnych hál na kozmodróm po koľajniciach. Dva dni pred štartom naložili na rušeň so špeciálne upraveným vagónom raketu a doviezli ju k štartovacej rampe. Celá operácia od vyvezenia rakety z montážnej haly až po jej ukotvenie vo vertikálnej polohe trvala zväčša necelé dve hodiny a podieľalo sa na nej tristo ľudí. Mohutné hydraulické zariadenie ju postavilo z vagóna na rampu za necelých pätnásť minút a hneď nato ju upevnili do železných držiakov. Po skončení pracovného času odchádzajú z montážnych hál po vyšliapanom chodníku nevedno kam zástupy ľudí. Najbližšie mesto je vzdialené 35 kilometrov a otázky, kde idú, či na vlak, alebo autobus, ktorý nikde nevidieť, všetci ignorujú krútením hlavy. Zástupy sa napokon – rovnako ako káble a stožiare, ktoré križujú kazašskú step – strácajú v nekonečnej planine. Neďaleko montážnych hál je múzeum kozmonautiky, kde si možno prezrieť skafandre, sedačky z rakety, portréty kozmonautov, vesmírnych lodí, ale aj koberce, obrazy s námetom štartujúcej rakety, na ktorú sa pozerajú ťavy, telefóny, modely kaťuší, autíčok.

MESTO

Mesto Leninsk vybudované pre zamestnancov leží štyridsať kilometrov od kozmodrómu. Priemerný plat na Bajkonure je asi 400 rubľov – chlieb stojí od päť do desať rubľov. Jedna noc v najluxusnejšom hoteli na Leninovom námestí stojí do šesťdesiat dolárov. Toalety v hoteli sú použiteľné iba pre ľudí so silnými žalúdkami, voda tečie raz hnedá, inokedy žltá. Hotel je postavený na námestí priamo oproti kasárňam, kde pracuje väčšina kazašských obyvateľov mesta. Rusi robia na kozmodróme alebo zabezpečujú dopravu a niektoré služby v meste. Suveníry v meste nepredávajú. Nie sú tu žiadne rakety, štartovacie rampy. Jediným artefaktom pripomínajúcim, že mesto vybudovali pre kozmodróm Bajkonur, je hrdzavejúca maketa rakety na začiatku mesta. Mesto s cestami použiteľnými len pre ruské autá, jedným kinom a zhoreným divadlom, s večným neporiadkom, bankou, v ktorej nemajú ruble na výmenu za viac ako dvesto dolárov, ukazuje, že Rusko kozmické súťaženie s USA definitívne prehralo.

ĎALŠIE KOZMODRÓMY

Ak by Rusko prestalo platiť Kazachstanu za prenájom Bajkonuru a prišlo by oň, v zálohe má ešte ďalšie kozmodrómy – Kapustin Jar, kde sú po Bajkonure najlepšie podmienky, Pljicecko a Svobodnyj. Kapustin Jar leží v astrachánskej oblasti, neďaleko ústia Volgy do Kaspického mora. V čase studenej vojny to bola najväčšia raketová základňa Sovietskej armády. V špeciálnych krytoch, pod mimoriadnou ochranou najmä pred vzdušnými a kozmickými špiónmi, tam čakali na svoj čas veľké medzikontinentálne rakety. Americká strana o nich napriek najvyššiemu stupňu ochrany vedela. V súčasnosti už neslúži Kapustin Jar len na vojenské účely a zastarané technické vybavenie postupne modernizujú. Štartujú z neho ľahké, dvojstupňové rakety, ktoré vynášajú satelity na nízke obežné dráhy. Prebudovanie kozmodrómu na štart ťažkých rakiet by však bolo dosť náročné, hoci rakety typu Kozmos M z neho štartovať môžu. Od roku 1961 vyštartovalo z Kapustinho Jaru okolo 150 rakiet, na obežnú dráhu vyniesli asi 90 satelitov, z toho 9 v rámci medzinárodného výskumného programu Interkozmos. Vypustili tu aj prvý indický satelit Ariabhata. Dvadsaťtri štartov sa skončilo neúspešne. 4. marca 1997 sa doterajší zoznam kozmodrómov rozšíril o ďalší názov – Svobodnyj. Prvé úvahy o novom ruskom kozmodróme, ktorý by bol na území Ruska a mohol by nahradiť kazašský Bajkonur, sa objavili koncom roku 1992. V roku 1994 sa odhadovalo, že na prestavbu miestnej základne na kozmodróm bude treba štyri trilióny rubľov, podľa iných zdrojov to dnes je sedem triliónov. Ak sa kozmodróm podarí dobudovať, čo nebude jednoduché, má sa využívať aj na komerčné účely a na potreby národného hospodárstva.

RICHARD FILIPKO