Takmer presne pred siedmimi dekádami zažila svetová ekonomika najväčší šok vo svojej histórii. Akciový index Dow Jones Industrial Average v priebehu niekoľkých hodín zaznamenal dovtedy nevídaný prepad a pád cien akcií amerických spoločností odštartoval hospodársku depresiu, ktorá poznačila celý svet.

HDP 21. STOROČIA

Sedemdesiat rokov po vypuknutí veľkej depresie je americká ekonomika úplne iná ako zvyšok sveta. Posledné roky 20. storočia vyšli architektom ekonomického úspechu USA viac než na výbornú. Jej vývoj v posledných rokoch popiera doposiaľ osvedčené ekonomické teórie, ktoré vysokú dynamiku hospodárskeho rastu s rekordne nízkymi úrovňami nezamestnanosti automaticky spájajú s predzvesťou recesie, resp. prehriatia ekonomiky. Amerika 90. rokov je však zjavne úplne iná ako ktorákoľvek iná ekonomika. Rýchle tempo zavádzania nových technológií do praxe zvyšuje efektívnosť práce, ktorej výsledok je zásluhou masovosti výroby a tlakom na pokles nákladov oveľa prístupnejší pre spotrebiteľské trhy. Ekonomika počítačov a komunikačných technológií prinútila federálny Commerce Deparment, ktorý v štvrťročných intervaloch oznamuje tempá rastu HDP, aby revidoval doposiaľ publikované merania tohto základného indikátora výkonnosti ekonomiky, a to už od roku 1959. Nový HDP, často spájaný s prívlastkom 21. storočia, na rozdiel od klasickej metodiky berie do úvahy aj investície firiem do programového vybavenia (softvér) svojich počítačov. Tieto investície sa totiž stali najväčším ťahúňom rastu produktivity práce, a tým sa podpísali aj pod celkovú výkonnosť národnej ekonomiky. Nové revidované dáta tak hovoria, že tempo rastu amerického HDP v roku 1998 dosiahlo 4,3 percenta, v predchádzajúcom roku to bolo až 4,5 percenta. Podľa pôvodných údajov štatistického úradu však rast HDP v USA bol v oboch predchádzajúcich rokoch zhodný - 3,9 percenta.

VINNÍK – INTERNET

Zmena metodiky na výpočet HDP oplyvnila aj ďalší dôležitý indikátor - produktivitu práce. Zmena vnímania programového vybavenia počítačov, ktorú už štatistici viac nepovažujú za nákladovú položku, ale za kapitálovú investíciu, sa podpísala aj pod rapídne zvýšenie efektivity práce v amerických firmách. „Zrazu tak niekoľkoročná existencia vysokého rastu HDP, nízkej miery nezamestnanosti a takmer nulovej inflácie nie sú vôbec také mysteriózne (ako predtým),“ tvrdia analytici.

Razantnému nástupu nových technológií zodpovedá aj vývoj na americkom akciovom trhu. Ten sa v posledných rokoch stal útočiskom desiatok internetovo orientovaných firiem, ktoré urobili zo svojich akcionárov prakticky zo dňa na deň boháčov. Internet už dnes nie je považovaný za prostriedok obchodovania, ale stalo sa z neho vysoko efektívne a najmä lacné médium komunikácie. Umožňuje efektívne riadiť finančné operácie, viesť inventarizáciu, riadiť dopravu a sprístupňuje informácie z každého kúta sveta.

MICHAL NALEVANKO