Poľský zlotý počas včerajšieho dňa pokračoval vo svojom oslabovaní a neskôr dosiahol na približne dvojročné minimum, na úroveň 2,6 % v depreciačnej časti fluktuačného pásma. Prudké oslabenie prišlo už počas stredy, keď predstavitelia vládneho centra pre strategické štúdie podstatne zverejnili negatívnejšie očakávania budúceho vývoja. Guvernérka poľskej centrálnej banky Hanna Gronkiewiczová-Waltzová tiež nepomohla zlotému, keď uviedla, že sa očakáva úroveň deficitu bežného účtu za september okolo miliardy USD, čo by bol nárast v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku približne o 25 %. Prudké oslabovanie zlotého bude mať za následok vytváranie tlaku na inflačné ciele poľskej centrálnej banky, čo sa v konečnom dôsledku môže odraziť na podstatne častejších vyhláseniach popredných poľských finančníkov. Celkovo sa však neočakáva oslabenie zlotého nad hodnotu 3 % od centrálnej parity v depreciačnej časti fluktuačného pásma.
Aj napriek voľnému dňu v Českej republike boli vyhlásenia guvernéra českej centrálnej banky Josefa Tošovského v centre pozornosti. Tošovský vo svojom vyhlásení uviedol, že centrálna banka nemá vo výhľade žiadnu konkrétnu úroveň výmenného kurzu českej koruny, ale aj napriek tomu veľmi pozorne sleduje vývoj na trhu. V uplynulom období česká centrálna banka po opätovnom, v poradí už osemnástom znížení základných úrokových sadzieb na hodnotu 5,50 % intervenovala na trhu v snahe zastaviť posilňovanie svojej meny okolo hodnoty 35,600 CZK/1 EUR. Podľa ďalších vyjadrení Tošovského je v takej otvorenej ekonomike, akou je česká, možné sledovať rýchle premietanie zmeny výmenného kurzu do vývoja inflácie. Zároveň by príliš silná česká koruna mohla negatívne ovplyvniť zatiaľ vcelku slabé ekonomické oživenie. Čo sa týka budúceho vývoja úrokových sadzieb, podľa jeho názoru nemusia bezprostredne sledovať vývoj úrokových sadzieb eura. To by znamenalo ďalšie zníženie úrokového diferenciálu medzi českou korunou a eurom.
Dlhoočakávané údaje o vývoji amerického trhu práce boli zverejnené v závere obchodného dňa. Rast nákladov charakterizovaný indexom zamestnaneckých nákladov, ktorý je zložený z údajov o zmene výšky vyplatených miezd a rôznych výhod zamestnancom. Od júla do septembra index vzrástol o 0,8 %, kým počas druhého štvrťroku bol zaznamenaný rast o 1,1 %. Ďalšie stretnutie Federálneho rezervného systému bude 16. novembra a na programe bude určite aj zmena vo vývoji úrokových sadzieb. Po zverejnení týchto údajov euro oslabilo voči doláru na hodnotu 1,0470 USD/1 EUR. BRANISLAV MATUŠEK
(Autor je dílerom ING Barings)
