ew pre denník Wall Street Journal ďalej uviedol, že cenové indikátory v eurozóne vzrástli mierne, a teda nie je dôvod na poplach. Medziročný rast agregátu M 3 sa v septembri zvýšil na 6,1 %, zatiaľ čo v auguste ešte dosiahol 5,7 %. Vývoj tak prevýšil očakávaný 5,8-percentný rast a posilnil špekulácie, že rada ECB by mohla na svojom nasledujúcom zasadnutí 4. novembra rozhodnúť o zvýšení úrokových sadzieb. Hlavný ekonóm ECB ďalej povedal, že najnovšie údaje o vývoji peňažného agregátu M 3 „potvrdzujú trend prudkého rastu peňažnej zásoby“. Na druhej strane zdôraznil, že súčasťou stratégie ECB nie je mechanická reakcia na takýto vývoj. Centrálna banka pri realizácii svojej politiky sleduje okrem peňažnej zásoby ešte ďalšie tri ukazovatele. Obavy z deflácie, ktoré viedli ECB v apríli k zníženiu kľúčovej refinančnej sadzby o pol percentuálneho bodu na 2,50 %, podľa Issinga ustúpili. „Nemalo by sa však zabúdať, že čo bolo potrebné v tom čase, nemusí byť vhodné o sedem mesiacov neskôr,“ povedal hlavný ekonóm ECB. Okrem toho podľa neho viac-menej všetky ceny už dosiahli svoje dná. Deregulácia v niektorých sektoroch európskeho priemyslu, obzvlášť v sektore telekomunikácií, mala podľa Issinga väčší vplyv, ako predpokladala ECB pri politike zameranej na udržanie nízkej cenovej úrovne. Dodal pritom, že sa výrazne oslabil devízový kurz eura. „Znehodnotenie meny brzdí rast a zvyšuje ceny dovozu,“ povedal v interview. V súvislosti s načasovaním zmeny úrokových sadzieb uviedol, že „prílišné odkladanie rozhodnutia zaťaží v budúcnosti ekonomiku“. Na druhej strane je však podľa neho potrebné zvažovať, aby tento krok nebol predčasný. Podľa O. Issinga by sa preto záujem nemal koncentrovať na jedno alebo druhé zasadnutie. „Máme dve zasadnutia za mesiac alebo mimoriadne v prípade potreby. Avšak pre mnohých pozorovateľov je sklamaním, ak neuskutočníme zmeny - ako pri sledovaní futbalu v televízii, keď je stále remíza“, povedal hlavný ekonóm ECB O. Issing.