amských vedcov skúmal skupinu 741 mužov a žien, ktorých rodičia počali v období hladu v Holandsku počas nacistickej okupácie v rokoch 1944 - 1945 a zistili, že obezita sa u týchto dnes už vyše päťdesiatnikov vyskytuje oveľa častejšie ako u zvyšnej populácie. Zvlášť ženy z tejto generácie bývajú obézne, pričom nadmerné množstvo tuku sa im ukladá najmä v oblasti brucha. Takéto uloženie podkožného tuku sa pripisuje „metabolickému syndrómu“, ktorý sa tiež spája s vysokou hladinou cholesterolu v krvi, s vysokým krvným tlakom, cukrovkou a so srdcovo-cievnymi chorobami. Vedci však dospeli k záveru, že v tomto prípade nemožno hromadenie tuku na bruchu pripísať nadmernému príjmu potravy alebo životnému štýlu, teda socioekonomickým faktorom, fajčeniu a alkoholu. Sú presvedčení, že zvýšený výskyt obezity v tejto generácii je pravdepodobne dôsledkom zmeny spôsobu ukladania tuku, ktoré spustila nedostatočná výživa v prenatálnom období. Plod je najzraniteľnejší na začiatku tehotenstva. Obdobie hladu v Holandsku bolo jedinečnou príležitosťou na výskum aj preto, že trvalo len päť mesiacov a pred ním a aj po jeho skončení mali budúce matky viac-menej adekvátnu výživu. Počas hladomoru predstavoval energetický príjem z potravy sotva 400 až 800 kalórií denne. Po oslobodení Holandska spojeneckými vojskami v máji 1945 sa hlad okamžite skončil a príjem vzrástol na vyše 1000 kalórií. (TASR)