a bola súčasťou nového sídliska, ktorého hlavnou prednosťou malo byť to, že bude postavené lacno a rýchlo. Socialistický režim sa vtedy rozhodol zaplniť Bratislavu spolu s Prahou a so severnými Čechami novými obyvateľmi a potreboval pre nich súrne nové byty. Pokusná stavba štyroch domov stála 52 miliónov vtedajších korún a v sedemdesiatych rokoch v nich bývali stovky ľudí. Všetky priečky v bytoch boli montované a železobetónové kostry v prípade troch nižších budov boli vyplnené pórobetónom. Plášť výškovej budovy tvorili dve vrstvy hliníka s minerálnou vlnou uprostred. Bežný rozhovor bolo počuť aj v bytoch vzdialených od seba niekoľko poschodí a silnejší vietor dvíhal v izbách koberce. V osemdesiatych rokoch obvodný hygienik prikázal domy vysťahovať. Odvtedy ich využívali už len filmári na natáčanie dokumentov o zásahoch hasičov a niekoľkých televíznych filmov. Časom sa muselo opláštenie odstrániť, lebo odpadávajúce hliníkové plechy lietali až na cestu. Do posledného neobývaného domu sa onedlho znovu nasťahujú rodiny. Revitalizáciu robila firma Hornex, ktorá sa špecializuje na podobné projekty. Použila osvedčené stavebné materiály a technológie, nosnú kostru doplnila o nové železobetónové konštrukcie a výplne z tehál. Prácu na dome dokončí pravdepodobne ešte v tomto roku. Kolaudácia prebehne začiatkom budúceho roka. V deväťdesiatych rokoch boli postupne opravené tri menšie budovy, teraz sa dočkal aj štvrtý nechcený pamätník socializmu.