V tomto vládnom období by nemalo dôjsť k vyberaniu školného, ako to potvrdil na utorňajšom stretnutí s vysokoškolákmi v Mlynskej doline v Bratislave rektor Ekonomickej univerzity J. Stern. Tretine až polovici študentov by poplatky znemožnili akademické vzdelanie, preto k tomuto opatreniu zrejme dôjde až po celkovom oživení slovenskej ekonomiky. Na diskusnom fóre sa zúčastnil aj štátny tajomník ministerstva školstva M. Fronc, ktorý navrhol diferencované financovanie vysokých škôl (VŠ). Šlo by o sumu približne 6000 korún ročne, teda asi desať percent z reálnych nákladov. „Čiastočné hradenie by pomohlo školám z kolapsu a spoločnosť by si začala vzdelanie viac vážiť,“ obhajoval svoje názory M. Fronc. Tento týždeň sa v parlamente konalo druhé čítanie poslaneckého návrhu novely vysokoškolského zákona, podnietené aj Študentskou radou VŠ. Ministerstvo chystá návrh koncepcie akademického vzdelávania a nový zákon. J. Stern upozornil, že mnohé štáty pracujú na zmene legislatívy VŠ a chystanou normou udržíme krok s Európou. Na námietky študentov, že rok po voľbách vláda nič konkrétne nepodnikla a napríklad novela o pôžičkovom fonde od júna „leží v šuplíku“, M. Fronc sa snažil upokojiť študentov sľubmi, že dokončenie zákona je naplánované na začiatok jesene budúceho roku. „Musíme zaťať zuby a uniesť bremeno komunizmu i mečiarovskej vlády,“ povedal rektor, „lebo bolestivé financovanie VŠ je dôsledkom poškodenej ekonomiky.“ Iba vstup zahraničného kapitálu poskytne Slovensku ozdravujúcu injekciu, ktorá zasiahne aj školstvo. Vzdelanie dnes pre spoločnosť znamená strategický artikel a investícia doň sa vyrovná vkladu do priemyslu. Na jednu univerzitu u nás pripadá 260-tisíc obyvateľov (v Nemecku jeden milión) a počet vysokoškolákov sa stále zvyšuje (asi 120-tisíc), dotácie naopak klesajú. Za Slovenskom s 0,67 percenta príspevku z hrubého domáceho produktu na VŠ nasleduje v Európe už len Rumunsko a Bulharsko.
BARBORA OBUCHOVÁ
