li niektoré z vonkajších síl, ktoré chceli destabilizovať krajinu počas rozhovorov o Náhornom Karabachu,“ povedal námestník azerbajdžanského ministra zahraničných vecí Kalaf Kalafov. Prezidenti Arménska a Azerbajdžanu sú podľa pozorovateľov už blízko k dohode o spornom regióne. V roku 1988 tam vypukla vojna, keď sa etnickí Arméni, ktorí na tomto území tvorili väčšinu, pokúsili odtrhnúť od Azerbajdžanu. Až do roku 1994, keď bolo podpísané prímerie, zahynulo počas bojov asi 35 tisíc ľudí. Vafa Guluzade, ktorý je bývalým hlavným zahraničnopolitickým poradcom prezidenta Gajdara Alijeva, a tiež ďalší účastníci súčasných rozhovorov povedali, že v krajine sú sily, ktoré boli proti mieru.
Práve s menom zavraždeného arménskeho premiéra Vazgena Sarkisiana (40) sa spájajú vojenské úspechy Arménska vo vojne o enklávu Náhorný Karabach v Azerbajdžane. Od januára 1990 bol na čele prvých dobrovoľných útvarov, ktoré sa stali po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 základom arménskej armády. Spolu s bývalým sovietskym straníckym šéfom Arménska Karenom Demirčianom, ktorý sa tiež stal obeťou atentátu, bol na čele koalície Jednota, ktorá sa v máji tohto roku zvíťazila v parlamentných voľbách. Po nich Sarkisiana zvolili za arménskeho premiéra.
