„Ako historik by som sa neodvážil označiť jednu udalosť za udalosť tisícročia, pretože to záleží na kritériách. Napríklad príchod osmanských Turkov do Podunajska rozdelil Európu, a tým aj naše dejiny. Predtým bolo rozdelenie sever - juh, od tej chvíle bolo rozdelenie na západ - východ a to nás ovplyvňuje až do dnešného dňa. Okrem toho, ak si vyberieme udalosť, ktorá nás bezprostredne ovplyvňuje, ktorú poznáme bezprostredne z našej skúsenosti alebo zo skúsenosti našich rodičov, je to arogantné voči všetkým predchádzajúcim generáciám za tisíc rokov, ktoré mali svoje veľké udalosti, ktoré ovplyvnili podstatne ich život. Potom to vyzerá tak, akoby dejiny boli len kvôli nám. Ale ich život, ich osudy majú rovnakú hodnotu ako naše. Takže pri označovaní vzniku ČSR za udalosť tisícročia by som bol opatrný. Ale ako veľkú udalosť nášho storočia by som ho označil v každom prípade. Hlavný význam októbra 1918 pociťujem v slovenskej politike v tom, že dovtedy musela (slovenská politika) predovšetkým dokazovať, že sme. Že vôbec existujeme. A túto existenciu obhajovať. Od tejto chvíle sa ťažisko posúva z otázky, či sme, na akí sme. Október 1918 chápem skôr ako príležitosť. Každá veľká udalosť je príležitosť, otvorí isté možnosti. A október 1918 otvoril neporovnateľne väčšie možnosti, ako boli za Uhorska. Na demokraciu, na vývoj národného života a dokonca i na to, čo len teraz považujeme za aktuálne, ale je to aktuálne už dávno - vstup do rozvinutejšej časti Európy. Ako sa tá príležitosť využila, to už je iná záležitosť. I keď si myslím, že generácia politikov, ktorá pripravovala október alebo z neho vzišla, využila svoju príležitosť oproti druhým oveľa lepšie. Dokonca som presvedčený, že v porovnaní povedzme s Čechmi Slováci majú oveľa väčší dôvod oslavovať október, pretože pre český národ to až taký zásadný zlom nebol.“
Znamená to, že keby sa znova rozhodovalo o zavedení 28. októbra ako štátneho sviatku, podporovali by ste tento návrh?
„Predovšetkým si myslím, že štátnych sviatkov, pamätných dní a vôbec voľných dní je na jednu chudobnú krajinu niekoľkonásobne viac, ako by sa patrilo. V každom prípade by október 1918 mal byť v pamäti národa, pokiaľ sa aj prejavuje v nejakých pamätníkoch, štátnych sviatkoch. 28. a 30. október sú neoddeliteľné dáta, jedna udalosť. Je to historická náhoda, že je tá udalosť rozložená na dva dni, nie je to však vôbec podstatné. Spory, či je dôležitejší 28. alebo 30. október, sú veľmi staré. Už začiatkom dvadsiatych rokov boli predmetom politických diskusií a sporov. Najlepšie to vyriešili vtedy v jednej záhorskej dedine, kde 28. októbra oslavovali 30. október.“
Často sa uvažuje, že Slováci mali vtedy aj iné možnosti, ako sa rozhodnúť.
„Október je predmetom skúmania už osemdesiat rokov. Vieme o tom všetko, vieme deň za dňom, hodinu za hodinou, čo sa dialo. A čím viac sa to skúma, tým je zreteľnejšie, že boli len dve reálne možnosti: ostať v Uhorsku alebo sa pripojiť k Československu. Ostatné je dodatočne vymyslené. Kto hovorí nie Československu, hovorí áno Uhorsku. Čudujem sa ľuďom, ktorí tak veľmi hovoria o Slovensku, že na minútu pochybujú o význame októbra. Ale to je asi z mylného dojmu, že dvadsiaty ôsmy je niečo iné ako tridsiaty. Nie je to iné, to je jedna udalosť. Vznikla Československá republika. Dvadsiateho ôsmeho bola vyhlásená a tridsiateho vznikla ako česko-slovenská. Slovenský prvok je v tej udalosti jednoznačný až od tridsiateho.“
Čo by sa bolo stalo, keby boli predstavitelia národného života vtedy zaváhali?
„To sú absolútne hypotézy, ale myslím si, že Československo by bolo. Bolo by vzniklo, ale Slováci by neboli mohli hrať v ňom takú úlohu, ako hrali. Hrali malú úlohu, ale neboli by hrali ani tú. Hrali úlohu primeranú svojej sile v roku 1918. A Československo bolo príležitosťou na to, aby sa mohli rozvinúť. Slováci roku 1938 sú niečo iné ako Slováci 1918.“
BARBORA MAROSZOVÁ
