e pred investormi (tzv. road show). Agentúra TASR v tejto súvislosti citovala finančného riaditeľa Slovenských elektrární Antona Masára, podľa ktorého by sa táto emisia mohla zrealizovať na budúci rok. Podľa pôvodných predpokladov podniku si elektrárne touto cestou mali požičať približne 150 miliónov eur.
Podľa analytikov nie je rozhodnutie neemitovať dlhopisy prekvapujúce. „Je niekoľko faktorov, ktoré hovoria v prospech relatívne vysokej ceny, ktorú by Slovenské elektrárne mali za nové finančné zdroje zaplatiť. Okrem nie práve najlepšej ekonomickej situácie v podniku prišla ich snaha emitovať eurobondy v nie najvhodnejšej situácii, keď sa už inštitucionálni investori nepúšťajú do väčších investícií, ‘nechú otvárať účtové knihy‘,“ povedal v rozhovore pre denník SME díler Slávie Capital Ivan Matušek. Pripustil, že eurobondový trh už možno považovať z pohľadu slovenských emitentov za nasýtený, keďže len pred niekoľkými týždňami na trhu v krátkom časovom intervale vstúpilo niekoľko štátom kontrolovaných subjektov. Najprv to bola Vodohospodárska výstavba, ktorá si emisiou dlhových cenných papierov požičala 40 mil. EUR. Po nej nasledoval Štátny fond cestného hospodárstva, ktorý si na zahraničných trhoch požičal 120 mil. EUR. Dosiaľ poslednou spoločnosťou, ktorej sa podarilo umiestniť na trhu svoje obligácie, bol Slovenský plynárenský priemysel. V tomto prípade dosiahol objem emisie 150 mil. EUR. Všetky uvedené subjekty si požičiavali voľné finančné zdroje za relatívne vysokú cenu, keď napriek štátnym garanciám, resp. svojej priaznivej hospodárskej situácii, platili viac ako deväťpercentné úroky. Za najvýhodnejších podmienok bola pritom na trh umiestnená emisia Slovenského plynárenského priemyslu - 440 bázických bodov nad výnosmi porovnateľných päťročných dlhopisov nemeckej vlády. Emisia SPP tak predstavuje kľúčovú cenu, od ktorej sa bude v budúcnosti odvíjať cena zahraničných zdrojov pre ďalšie spoločnosti. „Priestor pre slovenské podniky je limitovaný. Ich situácia by sa mohla zlepšiť napr. zvýšením ratingového hodnotenia SR či pozitívnymi výsledkami helsinského summitu v decembri. Rýchle emisie eurobondov slovenských podnikov totiž dovtedy odrezali cestu k voľným zdrojom pre ďalšie spoločnosti,“ podčiarkol I. Matušek.
Základné imanie Slovenských elektrární predstavovalo ku koncu septembra 41,839 mld Sk. Úverová zaťaženosť, teda pomer cudzích zdrojov k vlastnému imaniu, dosahovala v tomto období 95,32 %. Celkový objem úverov, ktoré Slovenské elektrárne čerpali v závere septembra, predstavoval 53,4 mld Sk. Tri miliardy z tohto objemu podnik získal vydaním korunových obligácií.
