. A práve im je určený jej kurz nazvaný Umenie spoznávať ženy, ktorého cieľom je naučiť frekventantov, čo musia vo svojom živote zmeniť, aby získali dámu svojho srdca. Samotné srdce však podľa pani Clarkovej v partnerskom vzťahu nehrá žiadnu úlohu. A slovo zaľúbiť sa akoby ani nepatrilo do jej slovnej zásoby. Namiesto toho hovorí o párení. „Muži a ženy sa pri výbere druha riadia inštinktmi,“ hovorí 49-ročná psychologička. „Ženy, aj keď sú finančne nezávislé, sa podvedome obzerajú po potenciálnom živiteľovi rodiny, muži zasa reagujú na atribúty plodnosti, predovšetkým mladosť a dlhé vlasy.“ U žien vraj najviac zaváži výška - a to postavy i bankového konta. Druhé spomínané kritérium väčšina Clarkovej klientov dokonale spĺňa. Deväťdesiatpäť percent mužov, ktorí navštevujú jej kurzy, pracuje v počítačovej brandži. Zarábajú dobre, nedávajú to však najavo. „Ako to, že nikto nemá na sebe oblek a kravatu?“ čistí pani doktorka žalúdok frekventantom hneď na prvej hodine. Odporúčania Jamy Clarkovej v podstate zodpovedajú konvenčnému chápaniu vzťahu medzi oboma pohlaviami. Najdôležitejšia poučka znie: „Výzor je bránou k sexuálnej príťažlivosti.“ To znamená: namiesto vyšúchaných nohavíc značkový oblek a najmä pozor na topánky! Podľa nich totiž žena môže odhadnúť finančnú situáciu muža. Slabozrakým mužom radí psychologička zaobstarať si elegantný značkový rám. Po tipoch na nákup nasleduje malá lekcia slušného správania. „Galantnosť je znakom príslušnosti k vyššej spoločenskej vrstve. A vyššie postavenie znamená vyššiu schopnosť párenia.“ Po tréningu „na suchu“ dostanú žiaci možnosť vyskúšať si nacvičené grify v praxi - v neďalekom bare.
Teoretická základňa Clarkovej kurzu sa opiera o základné kamene evolučnej biológie a psychológie: ženy a mužov nezvádza dokopy láska, vzájomná úcta či intelektuálna príťažlivosť, ale pud rozmnožovania. Moderná spoločnosť, ktorá zrovnoprávňuje ženy s mužmi, podľa doktorky priniesla obom pohlaviam iba neistotu. Vo svojej dizertácii sa Clarková zaoberala problémami žien pri zoznamovaní s mužmi. Neskôr sa však preorientovala na silnejšie pohlavie, pretože verí, že ju potrebuje ešte viac. Najviac odkázaná na jej pomoc je podľa nej generácia, ktorej ťahá na tridsiatku a ktorá prakticky vyrástla pred počítačom, vinou čoho jej v puberte unikli dôležité skúsenosti.
Svoje teoretické i praktické poznatky zhrnula doktorka Clarková v publikácii Čo tie ženy, dočerta, chcú? Skutočnosť, že pre svoju knihu nemohla nájsť vydavateľa, pokladá za dôkaz, že táto téma je medzi mužmi ešte stále tabu. Aj frekventanti jej kurzov, z ktorých mnohí pôsobia na vysokých postoch, sú ochotní podeliť sa so svojimi skúsenosťami len po prísľube anonymity.
(TASR)
