jesť to, čo ste nikdy predtým nejedli“, stojí v nej. Na fotografiách, ktoré propagujú „vzácne lieky zo zvierat“, vidno fľaše s etiketou, na ktorej je tigria hlava. Safari na juhozápadnom okraji Kuej-linu, turistickej mekky južnej Číny, stráži mohutná brána. Vľavo tróni tiger z dreva, vpravo medveď. V miestnej reštaurácii podávajú exotické jedlá - tigriu polievku a tigrie mäso. Hlavnou atrakciou je však niečo iné: vstup na živú show stojí 80 jüanov (zhruba 360 korún). Šestnásť dievčat v purpurových kostýmoch a čiernych kožených čižmách uvádza krajty, ktoré si zavesili okolo krku. Diváci sa nudia. Kvôli tomuto neprišli. Všetci civia do arény, do ktorej teraz vohnali prasa. O niekoľko sekúnd prichádza tiger. Prasa od strachu kvičí a beží o život. Diváci sa smejú. Výskajú, keď tiger po krátkej naháňačke zaryje zuby do hrdla svojej koristi. Za odmenu si ju smie odvliecť do klietky. Za približne 150 korún kupujú otcovia kurence a kačky, ktoré ich synovia predkladajú na udiciach dravcom ako žrádlo. Birch Musselman, turista z Chicaga, sa odvracia: „To má byť zábava? Je to barbarstvo.“
Teraz si v aréne vykračuje mladé teľa. Zriadenci vypustia nového tigra. Kamery bežia. Tento tiger svoju korisť nezabíja, požiera ju zaživa. Najskôr bučiacemu teľaťu vytrhne z chrbta 15 centimetrov veľký kus mäsa ako handru. Zviera padne na kolená, krv vyteká na zem.
Safari sa pýši, že „je najväčším strediskom na výskum a chov tigrov a čiernych medveďov na svete“. V zajatí tam držia zhruba 200 tigrov. Riaditeľ Čou Wej-sen tvrdí, že „tigre kŕmia živými zvieratami iba preto, aby nestratili lovecký inštinkt a neskôr dokázali prežiť vo voľnej prírode“. Je to výnosný obchod: živá show sa koná denne o desiatej a pätnástej hodine, každý deň prichádza priemerne 1000 zvedavcov.
Tiger prežúva s pôžitkom. Potom teľaťu z bedier vyšklbne ďalší kus mäsa. Teľa jačí a stená. Jill Robinsonová z hongkonskej organizácie ochrancov zvierat Animals Asia Foundation hovorí: „Na utrpenie v očiach teľaťa nikdy nezabudnem. A v publiku je toľko rodičov s deťmi. Čo to spôsobí v ich duši?“ Väčšina Číňanov by tejto otázke vôbec nerozumela. Pre nich sú zvieratá len úžitkové predmety. Západní ochrancovia zvierat sa v Číne stretávajú s približne takým porozumením ako stúpenci obmedzovania rýchlosti na cestách v pretekárskych dokoch formuly 1. Istý Číňan s univerzitným vzdelaním hovorí: „Cudzinci by sa mali starať o vlastné záležitosti. U nás nie sú v školách šialení strelci ako v Amerike. Naša spoločnosť je zdravšia.“ Tiger ťažkým krokom odchádza. Personál parku odháňa zvedavcov zo sedadiel. V piesku arény prejde traktor po pravej zadnej nohe teľaťa, ktoré stále ešte žije. Potom ho zamestnanci naložia do kovovej debny - hynie pomalou a mučivou smrťou. Žiadna rana z milosti, žiadna injekcia s uspávacím prostriedkom. V susednej aréne sa medzitým bavia návštevníci „zvieracou prehliadkou“. Cvičené čierne medvede predvádzajú šaty. Jeden medveď ide na motorke. Na konci dňa je tu ešte takzvané múzeum, v skutočnosti obchod s tigrími produktmi. Fľaštička s tigrím likérom stojí 500 jüanov (2200 korún), čo je v Číne priemerný mesačný plat. „Je naozaj pravý,“ šepká predavačka a ukazuje na vitríny s vypchatými tigrami. Kto toho ešte nemá dosť, smie vstúpiť do šera miestnosti, v ktorej je 20 veľkých hlinených džbánov. Predavačka jeden otvorí a vyloví z vývaru tigriu hlavu pripevnenú na drôte. V miestnosti sa rozlieha šepot. Potom si všetci môžu vypiť na skúšku pohárik z tohto odvaru. Predavačka pozýva skupinu do konferenčnej miestnosti: „Viete, nesmieme predávať žiadne tigrie produkty,“ vysvetľuje. „Preto vás prosíme o dar a potom vám darujeme fľašu tigrieho likéru.“
Obchod s tigrími produktmi je prísne zakázaný na základe washingtonskej zmluvy o ochrane druhov, ku ktorej Čína pristúpila v roku 1981. Od začiatku storočia počet tigrov žijúcich vo voľnej prírode klesol zo státisícov na 5000 až 7000. Čím je ich menej, tým viac stúpajú ceny na čiernom trhu, tým výnosnejšie je ich ilegálne zabíjanie - je to začarovaný kruh. Na Sibíri naháňajú bandy pytliakov posledných 400 amurských tigrov, ktoré potom dodávajú na rýchlo rastúci čínsky trh. Michael Day, zakladateľ organizácie Tiger Trust, vyhlasuje: „Čína je prinajmenšom z 90 percent zodpovedná za vyhladzovanie tigrov.“
Mnoho Číňanov je presvedčených, že v tigroch sú magické liečivé sily. Ich očné buľvy údajne pomáhajú proti epilepsii a malárii, kosti proti reumatizmu, mozog proti lenivosti a otlakom. Polievka z tigrieho penisu vraj zvyšuje potenciu - tigrí samec sa v ruji pári so svojou partnerkou každých 20 minút.
Zákazníci dávajú prednosť mäsu, mastiam a práškom. Veria, že ich sila sa prenesie na nich. Skroteným tigrom chýba to správne bojové nasadenie. Aj preto musia v Kuej-line prasatá a kravy hynúť tak ukrutne. Tiger, ktorý napadne živé zviera, sa teší väčšej vážnosti ako krotký tiger.
Predavačka sa obracia na turistickú skupinu z Taiwanu: „Aby fľaše neboli nápadné na colnici, dajú sa kúpiť aj bez tigrích etikiet.“ Taiwancov to potešilo. U nich doma stojí malá tigria polievka 350 amerických dolárov. Fľaša tigrieho likéru je preto skutočne terno. (ČTK/Stern)
