adnom termíne uprostred štvorročného volebného cyklu účasť voličov v komunálnych voľbách klesá bez ohľadu na veľkosť obce. To platí aj pre Košice. Iba Šípková Ruženka, ktorá sa zobudila po 10 rokoch, môže v reakcii na košické primátorské voľby s úžasom v očiach konštatovať, že nízky záujem občanov o komunálnu politiku „začína byť vážny problém“. Pán redaktor Beblavý možno nie je Šípková Ruženka, ale keď písal svoj komentár, akoby sa práve prebúdzal z dlhého spánku. Iba tak sa dá pochopiť, prečo na jednom mieste hovorí, že „nezáujem netreba spájať len s osobou práve zvoleného primátora“, ale v závere triumfálne varuje politické strany, že „ak nezmenia prístup k výberu komunálnych politikov, budú na nich voliči v najväčších mestách ďalej kašľať“. Pán redaktor asi tvrdo spal aj počas oznamovania výsledkov minuloročných parlamentných volieb, inak by určite nenapísal, že slovenské metropoly sa horko-ťažko zmobilizujú na hlasovanie vo „veľkej politike“. Nič však nie je stratené, stačí si dodatočne pozrieť účasť voličov v Bratislave. Vďaka istej rozospatosti sa však pánu redaktorovi podarilo v súvislosti s Košicami a Bratislavou aj jedno škandalózne odhalenie: „O tom, kto bude na radnici, nerozhodujú teda v skutočnosti voliči, ale príslušné strany.“ S trochou odvahy by sa dalo ísť ešte ďalej - aj o tom, kto bude v parlamente a vo vláde, rozhodujú v skutočnosti politické strany! Toto odhalenie je o to cennejšie, že priemerný volič si už dnes len málokedy spomenie, že SR je parlamentnou demokraciou a politické strany sú už tradične súčasťou politického systému krajiny. Neznamená to, že politické strany môžu občanom diktovať, koho majú voliť, ani to neobmedzuje právo jednotlivca kandidovať v akýchkoľvek voľbách ako nezávislý kandidát. Pointa je v tom, že nominácia kandidáta na volený úrad politickou stranou zvyšuje jeho dôveryhodnosť. To platí najmä vo väčších mestách, kde sa obyvatelia navzájom osobne nepoznajú. Áno, politické strany vyberajú kandidátov, ale občania sa rozhodujú, či im dajú, alebo nedajú hlas. Rozospatý redaktor je zaujímavý a celkom milý zjav, ale nemal by písať skôr, než sa celkom zobudí. Šípkovej Ruženke nikto nemal za zlé, že bola chvíľu dezorientovaná, zmätený novinár však môže na tvárach neprajníkov namiesto rešpektu pred jeho vedomosťami a nekompromisným postojom vyvolávať úsmevy.
PETER STACH
(Autor je poslancom Mestského
zastupiteľstva hl. m. SR Bratislava)