BRATISLAVA (SME - ata) - Už v novembri by sa mal dostať na rokovanie parlamentu návrh zákona o práve na informácie. Na jeho podobe pracovali paralelne poslanci Ivan Šimko (SDK-KDH) s Jánom Budajom (SDK-DU) a Ján Langoš (SDK-DS). Vznikli tak dva návrhy, no v posledných týždňoch sa hovorí o tom, že oba sú si vecne veľmi podobné a možno z nich spraviť jeden spoločný. „Nehovoril by som o rozporoch, ide väčšinou iba o technické odlišnosti,“ povedal pre SME I. Šimko. „Vecný rozdiel je v podstate iba v jednom. Kým návrh pána Langoša a mimovládnych organizácií predpokladá absolútnu transparentnosť konania štátnej správy a ostatných štátnych orgánov aj pred tým, ako dospejú k rozhodnutiu, my si myslíme, že v štátnej správe by nemali mať všetky vnútorné záležitosti a priori transparentný charakter.“ Ako SME potvrdil hovorca DS Ondrej Dostál, názor, že by mal vzniknúť jeden spoločný návrh, akceptoval aj J. Langoš a v súčasnosti sa hovorí o zosúladení odlišností. Mimovládne organizácie však upozorňujú, že rozdiel v miere transparentnosti je pre nich veľmi podstatný. K snahe o prijatie zákona sa pripojili aj zástupcovia SDĽ, SOP a SMK a napriek tomu, že návrh chcú skompletizovať a predložiť do troch týždňov, je podľa I. Šimka oprávnená otázka, či nebudú s prijímaním tejto zásadnej právnej normy problémy: „Veď len v Čechách trval tento proces štyri roky,“ upozorňuje. Viacerí právni experti považujú prijatie zákona o práve na informácie za jeden z najrevolučnejších krokov po roku 1989, ktorý mení charakter občianskej spoločnosti. Právo na informácie je všade vo svete jedným zo základných ľudských práv. U nás je zakotvené v článku 26 ústavy, no iba vo veľmi všeobecnej podobe, odvolávajúc sa na konkrétny zákon, ktorý absentuje osem rokov. Podľa návrhu tohto zákona by mali štátne orgány povinnosť v určitej časovej lehote informovať médiá i občanov, tí by si mohli informácie vymáhať súdnou cestou. Oveľa priehľadnejšie by mali byť zväzky ŠtB a SIS, informácie zo súdov a z ministerstiev. Napriek tomu sa predpokladá, že aj po prijatí zákona budú problémy s jeho uplatnením v praxi, byrokratickým aparátom a množstvom súdnych procesov. Tie sa očakávajú aj v Čechách, kde podobný zákon vojde do platnosti od januára budúceho roka.