aní on sám niektoré zmluvy antedatoval. Maroš sa priznal aj k tomu, že podpísal zmluvu týkajúcu sa predaja akcií Slovnaftu z portfólia SPP. Na túto transakciu by potreboval súhlas vlády, ktorý nikdy nemal. Všetky tieto priznania urobil Maroš na včerajšom, druhom pojednávaní súdu o Duckého zmenkách. Česká Union banka sa prostredníctvom tohto súdu snaží od SPP vymôcť 350 mil. českých korún. Ako však oznámil I. Maroš, SPP už tieto peniaze zaplatil. Išli na účet firmy Sezooz Group, ktorá bola podľa neho sprostredkovateľom celého obchodu. U tohto sprostredkovateľa však aj ostali a do Union banky, kam mali v skutočnosti smerovať, sa nikdy nedostali. Práve preto teraz Union banka žiada preplatenie Duckého zmeniek. Ivan Maroš proti konaniu českej Union banky namietal predovšetkým to, že neoznámila SPP, že zmenky od firmy Sezooz kúpila. „Keby sme to vedeli, neposielali by sme peniaze na účet firmy Sezooz, ale rovno do Union banky. Nám bolo jedno, komu to pôjde, chceli sme len splatiť zmenky,“ povedal Maroš. Jadro celého sporu teraz spočíva v dokazovaní, či Union banka vedela alebo nevedela, že tieto obchody sú fiktívne. Zástupcovia Union banky na súde zhodne tvrdili, že o obchode nič nevedeli a zmenky kupovali v dobrej viere. Ivan Maroš však tvrdí, že banka od začiatku celú schému prelievania peňazí dobre poznala a súhlasila s ňou. Táto schéma by totiž v prípade jej stopercentného dodržiavania nesmerovala k problémom. Ako príklad takéhoto postupu uviedol Maroš ďalšie Duckého zmenky. Ich hodnota je 40 miliónov dolárov (1,7 miliardy korún) a kupovala ich česká Komerční banka. Tá totiž plní obdobnú úlohu ako v Sezooz Group firma Transgaz. Tá si však všetky dohodnuté povinnosti plní, a preto Komerční banka postupne zmenky SPP vracia.

(Viac na 20. strane)