Po tom, čo Senát aj napriek intervenciám Billa Clintona odmietol uplynulý týždeň ratifikovať Zmluvu o úplnom zákaze jadrových skúšok, má Amerika ďalší „jadrový“ škandál. Bulletin of the Atomic Scientists tvrdí, že Spojené štáty mali v období studenej vojny rozmiestnené jadrové nálože alebo ich nosiče v približne dvoch desiatkach krajín sveta. Ich počet sa odhaduje na 12 000 a popri menách severoatlantických partnerov sa v správe hovorí aj o Kube, Maroku, Filipínach, Južnej Kórei či Taiwane. Článok vznikol na základe odtajnených dokumentov z rokov 1945 až 1977, ktoré autori získali od Pentagonu na základe federálneho zákona o informáciách. Snaží sa dokázať, že USA sú v súčasnosti jedinou veľmocou s atómovými zbraňami mimo vlastného územia: minimálne na území siedmich európskych krajín NATO. Ich počet sa odhaduje na 150.
V Taliansku správa vyvolala pobúrenie najmä v radoch ľavice a zelených. Je nanajvýš pravdepodobné, že časť arzenálu - pravdepodobne 18 náloží - sa nachádza na leteckej základni Aviano, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri bombardovaní Juhoslávie. Na základni v Ghedi neďaleko Brescie je vybudovaných ďalších 11 betónových kontajnerov určených na uskladnenie jadrových zbraní. „A čo ste čakali, že najvyšší veliteľ NATO odovzdá predstaviteľom republiky mapu s rozmiestnením všetkých jadrových zbraní v Taliansku? To by nebolo bývalo práve najmúdrejšie riešenie,“ reagoval trochu nemiestne na otázky talianskych novinárov bývalý hlavný veliteľ NATO v Európe generál Joulwan. Aj tak je však reakcia Ríma poznačnená zbytočnou histériou. Veľmi výstižne to povedal starosta Aviana Pier Luigi Rellini, ktorého by skôr prekvapilo, ak by jadrové nálože v jeho mestečku neboli.
Američania však mali jadrové nosiče aj na Kube - na základni Guantanamo priamo v čase kubánskej krízy. Mohli ich doplniť jadrovými hlavicami z Floridy doslova v priebehu niekoľkých desiatok minút. Podobne boli v Maroku od roku 1952 bez vedomia francúzskej vlády. Až po osamostatnení krajiny v roku 1956 USA upovedomili novú vládu v Rabate. Eisenhower dal jadrové nosiče dislokovať počas napätia s Čínou v rokoch 1954-55 na Taiwane a až roku 1991 dal definitívnu bodku za americkou jadrovou prítomnosťou v Ázii odsun z Južnej Kórey.
JURAJ KITTLER
