poháre a otvorená škatuľka ľahkých cigariet. Z dvoch vysunutých sa jednou okamžite ponúkol a pred jej zapálením sa skromne spýtal, či dym nebude niekomu z prítomných prekážať. „Jednoducho preto, že mi ju ponúkli ako prvú,“ zareagoval s úsmevom na otázku, prečo do svojho špeciálneho koncertného triumvirátu zaradil práve Viedeň, a potom sa už rozhovoril o svojom novom albume. „Najdôležitejšou formou, ktorej sa všetko podriadilo, bola hudba. Pochopiteľne, ani texty nemohli pôsobiť roztrúseným a rozbitým dojmom, no mám pocit, že v tomto prípade zostali trocha potlačené. Hovoriť o absencii príbehu by však bolo krutým klamstvom. Zásadným príbehom sa stala práve hudba,“ uviedol. Rozsah albumu začal nadobúdať zaujímavým spôsobom - pod vplyvom počítačovej hry Omikron: The Nomad Soul, na ktorej vzniku sa Bowie šesť mesiacov spolupodieľal. Futuristická trojdimenziálna kombinácia brilantnej grafiky a univerzálnej zábavy, využívajúca koncept „virtuálnej reinkarnácie“, sa dostane do predaja na celosvetovom trhu v najbližších dňoch. „Neovládam počítačové hry. Každý ich vie hrať, len mne to akosi nejde,“ smeje sa multimediálna hviezda, ktorú computerová technika opantala tak, že sa stala providerom vlastných internetových stránok. Za poplatok 20 dolárov mesačne už viac ako 10 000 užívateľov brázdi jeho serverom, ktorý okrem digitálnej distribúcie Bowieho hudby a možnosti osobnej komunikácie formou chatu ponúka aj exkluzívny prístup k expozícii jeho výtvarných diel či on-line prenosom z nahrávacích štúdií.
„Myslel som si, že písať hudbu takým nezvyčajným spôsobom je nemožné. Počítačové hry však už majú fantastické programy a ich tvorcovia nepoznajú žiadne emocionálne hranice. Tvoriť tak slobodne sa v iných žánroch hádam ani nedá,“ vraví literárne činný umelec známy z filmov The Hunger, Just a Gigolo, Twin Peaks, Basquiat či The Last Temptation of Christ. Svoj nový album dokonca čiastočne považuje za akýsi prelomový druh soundtracku k interaktívnemu obrazu. V jeho tvorbe nie je takáto etapa ničím výnimočným. Len čo dosiahol vrchol v jednej oblasti, vždy prišiel s niečím úplne novým a odlišným. Akoby za sebou pálil prešliapané mosty a pred sebou staval cesty k dosiaľ neprebádaným územiam. „Mojou jedinou stálosťou je, že som nestály. Album za albumom sa snažím dostať zo seba to najlepšie a zdá sa mi, že sa mi to darí. Možno nie úplne, ale takmer celkom.“ Vzbúri sa proti jednému svojmu štýlu a nájde si nový. Občas sa obhliadne späť, najmä ak ide o spoluprácu s Brianom Enom, ktorý stál za jeho majstrovskými počinmi Low, Heroes a Lodger. Pred štyrmi rokmi spojili svoje sily na temnej vízii 1. Outside a na budúci rok majú v pláne jej pokračovanie pod názvom 2. Contamination. „Som teraz v šťastnom stave mysle, bez ambícií. Chcem mať najprv pred sebou čistý stôl a potom uvidíme, čo sa stane. Najmä chcem veľa písať. Ak z toho vylezie próza, vydám knihu. Ak noty, nahrám ďalší album. Ako človek postupne starne, začínajú byť pre neho dôležité dve veci. Dôvod žiť a možný dôvod zomrieť. Ujasňuje si tak otázku času. Mal by sa potešiť, keď si spomenie, čo všetko mu život dal, a prísť na to, že myšlienka na smrť možno ani nie je taká negatívna,“ dodáva David Bowie.
ZO ŽIVOTA DAVIDA BOWIEHO* Narodil sa 8. januára 1947 na londýnskom predmestí Brixton ako David Robert Hayward-Jones. Umelecké meno, pod ktorým sa preslávil, si zvolil ako 19-ročný podľa typu zálesáckeho noža, aby vylúčil zámenu s Davym Jonesom, spevákom skupiny The Monkees. Už v detstve sa prejavila jeho vratká psychická stabilita, predovšetkým následkom spolužitia s mentálne narušenými osobami. Mal tri duševne choré tety, jeho nevlastný brat trpel maniodepresívnou psychózou a schizofréniou. Sám podliehal fantáziám, bezdôvodne sa dával do plaču a často sa skrýval, čo uplatnil aj počas umeleckej kariéry neustálym striedaním svojho alternatívneho ega.
Keď sa narodil, matka už bývala s jeho otcom, ktorý ešte nebol rozvedený s prvou manželkou. Tak získal o sedem rokov staršieho nevlastného brata Terryho, s ktorým býval dva roky na vidieku u strýka. Od matky sa totiž odsťahoval po tom, čo otec zomrel na zápal pľúc. Túžil sa však vrátiť do mesta, kam denne dochádzal do školy po ceste popri väznici.
Pri chlapčenskej bitke mu kamarát poranil zrenicu ľavého oka, až zostala zväčšená a odlišne sfarbená. Priamy pohľad do jeho očí dodnes prezrádza túto detskú tragédiu.
Ako 11-ročný si kúpil saxofón a už čoskoro ohromoval spolužiakov kopírovaním sól Kinga Curtisa z albumu Little Richarda. Vynikajúco behal, míliarske svaly mu zostali dodnes. Začal sa zaujímať o umenie a prácu s drevom, u Lindsaya Kempa bral hodiny pantomímy a tanca. Necelý polrok bol zamestnaný v reklamnej agentúre a začal hrať v nespočetnom množstve skupín, z ktorých možno spomenúť The King Bees, The Manish Boys, The Lower Third, The Buzz či Feathers.
Medzitým si založil klub, štúdio i rodinu. V roku 1969 sa zoznámil s Angelou Barnettovou, v marci 1970 sa vzali, o rok neskôr sa im narodil syn David Zowie. Po rozvode v roku 1980 mu syna, v súčasnosti známeho pod menom Joey, zverili do opatery. V roku 1992 sa zosobášil s pôvodom somálskou topmodelkou Iman a vyženil dcéru menom Zulekha z jej prvého manželstva so Spencerom Haywoodom.
Je jednou z najbohatších osobností svetového rocku, vo februári 1997 sa ocitla hviezda s jeho menom na hollywoodskom Chodníku slávy.
