lietajú ruské lietadla v omnoho väčších výškach. „Začali sa báť,“ povedal spokojne generál a pri blikajúcej žiarovke hral stolnú hru nardy. Žiarovka zhasla a benzínový motor na dvore začal kvíliť. Došlo palivo. Groznyj je už niekoľko dní bez elektriny a plynu, vodu si ľudia nosia z cisterien. „Všetky štáby sú dobre zásobené jedlom, palivom i vodou. Žiaľ, civilisti to teraz musia vydržať. Najdôležitejší sú vojaci - veď oni budú brániť ich domovy,“ vysvetľuje druhý veliteľ, plukovník Aslanbek Abdulhadžijev. Ismailov, po Šamilovi Basajevovi druhý najuznávanejší bojovník v krajine, je poverený obranou Grozného: „Zatiaľ sme zostrelili šesť lietadiel. Najhoršie je bezmocne sa pozerať, ako bombardujú naše dediny.“ Aslanbek po dlhom prehováraní otvára ďalšiu z pivničných miestností, kde v hnedých mastných papieroch leží niekoľko desiatok zelených trubiek. „Toto sú stingery. Používame však predovšetkým protiletecké reaktívne komplexy ruskej výroby typu Strela a IGLA. Práve Strelou sme zostrelili väčšinu lietadiel,“ hovorí. Pivnica je vybavená tak, že v nej možno nepochybne stráviť mnoho týždňov bez toho, aby človek vyšiel na ulicu. Čečeni nemajú delostrelectvo. Napádajú v noci alebo nadránom ruské pozície a rýchlo odchádzajú do úkrytov. Na diverzii sa zúčastní maximálne päť ľudí. Napravo od pozícií generála Ismailova sú ľudia z islamskej légie, ktorej velí Jordánec Chattáb. „Ani ich veľmi nepotrebujeme, ale keď nám chcú pomôcť, prečo nie,“ hovorí Ismailov. Pri vchode do pivnice štábu stojí modrý džíp Mitsubishi Pajero Šamila Basajeva. „Priviezol som vám pár rýb,“ usmieva sa. Nachytal ich vraj v rieke Terek, keď so svojím oddielom išiel na diverznú operáciu: granátometom zničili dve obrnené vozidlá a zabili deväť členov posádky.

PETRA PROCHÁZKOVÁ,

Agentúra Epicentrum, Groznyj