Maséri Samko Petráš a Igor Haško sa môžu rovnať servismanom z F1. Pár sekúnd po záverečnej siréne ťažkého euroligového duelu v Magnitogorsku odpaľovali v kabíne zátky šampanského, ktoré bolo v ľadovom obklade pripravené v aluminiovej krabici. Bleskovo rozliali perlivý mok do plastických kelímkov a dvadsať mužov ešte s korčuľami na nohách ako jeden ich pozdvihlo s mohutným „živio“ smerom k svojmu kapitánovi. Z jeho do pol pása obnaženej muskulatúry stekal šťastný pot. „Chlapci, ďakujem, pripravili ste mi k tridsiatke krásny darček. Vďaka…“ Oslávenec stačil obriadiť aj sedemčlennú ekipu slovenských médií: „Veril som, že vyhráme, lebo takéto zápasy dokážeme zvládnuť disciplinovane. Som rád, že to vyšlo a dokázali sme, že vo Vsetíne to nebola náhoda. Pred zápasom som chlapcom potvrdil, že vyhrať by bolo pre mňa pekným darčekom a naozaj milým zážitkom.“ Tréner Ernest Bokroš s kolegom Ľudovítom Venuttim prežívali v posledných týždňoch nezriedka ťažké chvíle. O to viac žiarili po zaslúženom triumfe nad vysokým favoritom. E. Bokroš: „Bol to taktický zápas z oboch strán. Na domácich bolo vidieť, že boli trochu nervózni. My to veľmi dobre poznáme, keď doma dostaneme prvý gól, potom hráme veľmi zle. Myslím si, že dnes by si oba kolektívy zaslúžili remízu. Pre nás je toto víťazstvo dôležité, lebo doma sa nám príliš nedarí. Stretnutie sa mi páčilo, lebo sa hral hokej bez zákerností. Verím, že naša skupina bude ešte zaujímavá, Magnitogorsk stále považujem za najväčšieho favorita.“ Kauč víťaza ruskej ligy aj Euroligy v minulom ročníku zároveň, Valerij Belousov, nedával najavo emócie: „Bol to obojstranne dobrý zápas. Súper sa prezentoval ako vyspelý kolektív na vysokej technickej úrovni. Jeho hráči dobre bránili a podnikali nebezpečné útoky.“

VOJTECH JURKOVIČ, Magnitogorsk