- kto nebude hrať futbal tak, aby sa páčil aj divákom, nemá šance. A tak podľa toho v našom futbale zatiaľ majú šancu makači a nemajú šancu herci. Vo francúzskom futbale sa podľa znalcov pomerov futbal uberá smerom divadla pre divákov. Aj preto ich je v hľadiskách dosť. Vyhrám, prehrám, stratím body alebo ich získam, to patrí k futbalu, ale najskôr hrám. Odvážne heslo, ktoré si môže dovoliť ten, komu sa už zrejme prejedla kŕčovitosť a povinné jazdy na ihrisku. V anglickom futbale vidíte jedno aj druhé. V krvi je naučený dril, z moderného galejníctva sa vychádza k futbalovému divadlu. Detto je to v Nemecku. Taliansko a Španielsko už len preplnenými auditóriami hľadísk prezrádzajú, že na ploche sa deje niečo, na čo sa oddá pozerať, v čom sa divák vyžíva, sú tam akcie, herci, divadlo. Nehľaďme na slovenskú ligu len cez prizmu návštev v hľadisku. Hľadajme osobnosti. Nemáme zatiaľ lupu, čo by ich objavila. Dnes vie každý z abecedy nasadenia všetko, ale v nadstavbe z futbalového umenia by prepadol. Pozrime sa, ako povedal Stanislav Jarábek, na Slovensko vôbec. Niet osobností. V celej spoločnosti. V tom je náš kameň úrazu. Nemáme ich na post predsedu Slovenského olympijského výboru. Hľadáme ich na čelo telovýchovy. Prečo by sme ich mali mať práve na futbalovom ihrisku? JÁN MIKULA