30. septembra 1888 našli v londýnskej štvrti East End telá dvoch prostitútok Elizabeth Strideovej a Catherine Eddowesovej s prerezanými hrdlami. Eddowesová mala navyše vybrané vnútornosti a jednu ľadvinu. Jack Rozparovač znovu udrel. Po stodesiatich rokoch dokumentuje zverejnenie ďalšieho mena v dlhokánskom zozname možných vrahov, ako tieto nevyriešené vraždy ešte vždy fascinujú britskú verejnosť. Spomínané vraždy patrili do série piatich vrážd, ktoré vydesili aj chýrne otrlých obyvateľov slumov East Endu. Všetky obete, prostitútky z oblasti Whitechapel, ktoré našli v období od augusta do novembra 1888, boli zmrzačené. Posledná bola sotva identifikovateľná. Teórií o vrahoch je mnoho a niektoré sú naozaj bizarné - že Jack Rozparovač bol židovský rituálny mäsiar alebo že mohlo ísť o „Jill Rozparovačku“, akúsi zdravotnú sestru či šialenú anjeličkárku. Najnovšia publikácia na túto tému Mamutia kniha Jacka Rozparovača sumarizuje teórie popredných „rozparovačológov“ a ich teórie o totožnosti vraha. Pridáva aj nového podozrivého: Williama Henryho Buryho, posledného muža, ktorého popravili v Škótsku. Bury odišiel z Londýna koncom roku 1888 a popravili ho v Dundee v roku 1889 za zavraždenie a vypitvanie manželky, ktoré veľmi pripomínalo whitechapelské vraždy. Policajné záznamy o možných vrahoch ešte vždy existujú a archivujú ich v Úrade verejných záznamov v Kew v južnom Londýne. Prvou obeťou sa 31. augusta stala Mary Ann Nicholsová, ktorej na ulici prerezali hrdlo a vybrali vnútornosti. 8. septembra zabili Annie Chapmanovú na zadnom dvore v Hanbury Street v neďalekom Spitalfields. Tiež mala podrezané hrdlo, brucho zohavené a maternicu odstránenú. Meno Jack Rozparovač sa vynorilo čoskoro po tom, keď ho použili na lístku, ktorý mal údajne byť odkazom od vraha. List, ktorý poslali do londýnskej spravodajskej agentúry, sa začínal oslovením Milý šéf a pokračoval: „Idem po šľapkách a neprestanem ich rozparovať, kým ma neskrotia.“ Dvojnásobná vražda z 30. septembra viedla k špekuláciám, že zodpovednosť leží na viacerých osobách. K vraždám dochádzalo v krátkom časovom rozpätí, ale v dosť veľkých vzdialenostiach, zvlášť ak vezmeme do úvahy komplikované bludisko bočných uličiek, z ktorých pozostáva londýnsky East End. Po vraždách poslali ďalší list prominentnému obyvateľovi East Endu. Priložená bola škatuľa s polovicou Eddowesovej ľadviny, pričom autor tvrdil, že druhú polovicu upražil a zjedol, čo opísal ako „veľmi dobré“. Posledná vražda sa odohrala 9. novembra a bola najkrutejšia. Mary Jane Kellyovej odrezali hlavu, rovnako nos, brucho jej rozpárali a vybrali väčšinu vnútorností. Oba prsníky odstránili, čelo a nohy mala oskalpované a jednu ruku jej položili do brucha. Vzápätí pozatýkali desiatky ľudí, no všetkých prepustili pre nedostatok dôkazov alebo preto, že mali alibi. Mesiac po vraždách neúspešný právnik Montague John Druitt, v tom období najpodozrivejší, spáchal samovraždu utopením v Temži. Ale teórie o motívoch a vrahoch neobišli ani kráľovskú rodinu, ktorú v tomto prípade stelesňuje vnuk kráľovnej Viktórie vojvoda z Clarence. Niektorí historici tvrdia, že vraždy spáchal sám vojvoda alebo niekto na jeho príkaz, aby zastavil škandál, ktorý by mohol vzniknúť pri odhalení jeho stykov s eastendskými prostitútkami. On alebo ním najatí vrahovia mali poruke najrýchlejší dopravný prostriedok, koňmi ťahaný koč, ktorý by im umožnil vykonať obe vraždy z 30. septembra. No po vyše sto rokoch vyšetrovaní, správ a teórií je nepravdepodobné, že by sa totožnosť Jacka Rozparovača naisto potvrdila.
(REUTERS)
