, Smirnov, Krupská. A Josip Džugašvili, zvaný Stalin. S Leninom sa tam vraj stretli po prvý raz. Výstava, ktorá je v týchto priestoroch od 40. rokov, sa má k svetu viac než kedykoľvek predtým. Propagujú ju dokonca ako „posledné Leninovo múzeum na svete“, i keď sprievodkyňa upresňuje, že „sa tým nemieni Rusko“. Vstupenka stojí 20 fínskych mariek (150 korún), ktoré idú na účet stále existujúcej Spoločnosti fínsko-sovietskeho priateľstva.

Mapka ukazuje, kde Lenin v roku 1907 vyskočil z vlaku a kade cez fínske ostrovy utekal pred cárskou políciou, kým sa nalodil na parník Stella plávajúci do Štokholmu. Na ďalšej je namaľované, kade sa zo západnej Európy cez Fínsko do Ruska pašoval časopis Iskra. Na fotografii nie je nikto iný ako Kustaa Rovio, u ktorého sa Lenin skrýval v roku 1917 pred svojím „slávnym“ definitívnym návratom do Ruska. Je zaujímavé, že Rovio bol helsinským policajným inšpektorom a jeho hlavnou úlohou bolo naháňať Lenina. Uľjanovov životopis tu podávajú ako banálnu legendu, ani zmienka o masakroch, excesoch a podvodoch. Je to vraj preto, aby sa vedelo, ako sa predtým balamutilo. Niektorých návštevníkov to poburuje. „Svet bez tohto človeka by bol oveľa lepší. Nechápem, prečo má múzeum,“ napísal akýsi William z Kanady do knihy hostí. Ďalší vie, že to bol zločinec a David Thomsa, nevedno odkiaľ, dúfa, že sa smaží v pekle. Množstvo nápisov v ruštine naopak vyslovuje Fínom vďaku, že „pietne opatrujú pamiatku nášho vodcu a otca nás všetkých“, že „sa starajú o dejiny Ruska a Sovietskeho zväzu“. Akýsi Francúz sa zveril, že keby bol Leninov odkaz dotiahnutý do konca, „nerozťahovala by sa dnes vo Francúzsku (pravicová strana) RPR“. Niekto správne poznamenal, že „toto by všetko bolo veľmi pekné, keby sme nevedeli, ako to nakoniec dopadlo“.

Začiatkom 90. rokov sa vo Fínsku viedol spor, či múzeum zatvoriť, alebo nie. Nakoniec prevládol názor, že po prvé zobrazuje dejinné udalosti, a po druhé, že propaganda podania je sama dejinným svedectvom. Okrem toho sa Fínom páči, že tam je vystavená listina s rozhodnutím Rady ľudových komisárov z 31. decembra 1917 podpísaná Leninom, ktorá potvrdzuje nezávislosť Fínskej republiky. Kópie idú dodnes dobre na odbyt. Záujem je aj o tričká s Marxom, Leninom a s Che Guevarom, typické sovietske leninské odznaky, ba aj o červené vlajky pre „víťazov socialistickej súťaže“ s vyšitým vodcovým profilom. Zvlášť dobrý kšeft urobili zriaďovatelia múzea pri mimoriadnom summite Európskej únie, ktorý dva dni rokoval práve v srdci renovovaných tamperských fabrík, ktorých zamestnanci poskytovali na začiatku storočia ruským revolucionárom často zázemie. Za Leninom prišli nielen stovky novinárov, od prírody zvedavých, ale i politikov. Francúzsky minister pre európske záležitosti Pierre Moscovici do knihy hostí napísal: „Včera bolo útočiskom Lenina, dnes Európskej únie. Tampere iste robí dejiny.“ KAREL BARTÁK, ČTK