vedel rozprávať Jaroslav Ostrožovič, majiteľ vinohradnícko-vinárskej firmy z Veľkej Tŕne v okrese Trebišov, ktorá sa už deväť rokov zaoberá výrobou tokajského vína, označovaného vraj za kráľa všetkých vín. Veľká Tŕňa leží v oblasti Tokaja, v najvýchodnejšom cípe Slovenska. Región zo severnej strany chránia Zemplínske vrchy, ktoré sú sopečného pôvodu, čím sa vytvára špeciálna mikroklíma. Momentálne J. Ostrožovič spracúva ročne od dvesto do tristo ton hrozna z 50 až 70 hektárov tokajských viníc, ktoré obhospodarujú tokajskí vinári. Okrem toho chce svoje vinice s rozlohou 12,7 hektára rozšíriť o ďalších14 hektárov. Výroba tokajského vína je náročná na materiál i čas. Kým bežné víno je po roku-dvoch vhodné na konzumáciu, víno z Tokaja musí dozrievať minimálne tri roky. Pri výrobe dvoj- až šesťputňových výberových tokajských vín sú dôležité hrozienka odborne nazývané cibéby. Vznikajú po napadnutí bobúľ hrozna plesňou Botrytis cinerea, ktorá naruší ich šupku a spôsobí tak vyparovanie vody. Napadnuté hrozno sa zosušuje a koncentruje sa v ňom hroznový cukor. Hrozienko, ktoré vzniká na kre zosušením hrozna - cibébu treba ručne oberať. Cibéby sa veľmi podobajú hrozienkam, ktoré sa bežne používajú v kuchyni, len s tým rozdielom, že je na nich povlak plesne. Po zbere cibéb, ktoré sa skladujú dva až tri mesiace, sa z ostatného hrozna vyrobí tokajské samorodné suché víno, ktorým sa zalievajú cibéby v určitom pomere. Znamená to, že ak sa v bežnej vinohradníckej oblasti 140 litrov vína vyrába z dvesto kilogramov hrozna, v tokajskom regióne sa z osemsto až tisíc kíl hrozna vyrobí len 130 až 140 litrov štvorputňového Tokaja. Nastáva proces vylúhovania, uvoľňuje sa cukor, farbivo a všetky typické látky, ktoré spôsobujú v konečnej fáze zrenia vlastnosti tokajského vína. Po vylúhovaní, ktoré trvá štyri až šesť mesiacov, sa víno vyčíri, prefiltruje a uskladní do tokajských pivníc, kde je stabilná teplota 12 až 13 stupňov Celzia. Pre náročnosť výroby nemôže byť teda tokajské víno lacné. Na Slovensku je približne desať- až dvanásťtisíc hektárov vinohradov, z toho len 400 hektárov zaberajú tokajské vinohrady. Tokajské víno patrí medzi špeciálne vína tzv. kategórie žltých vín. Ako na záver dodal J. Ostrožovič, ľudia si neuvedomujú, že cena tokajských vín nie je vôbec vysoká. V čase fungovania štátneho podniku Tokaj finálne produkty predávali za ceny nižšie než výrobné náklady. S tým bojoval aj J. Ostrožovič, ktorý sa cenotvorbou musel jednoducho podrobiť trhu a jeho produkty boli dva až trikrát drahšie v porovnaní s vínami zo štátneho podniku, čo konzument ťažko prijímal. Dnes sa všetci výrobcovia pohybujú na približne rovnakej úrovni, neexistuje výrobca, ktorý má rapídne dumpingové ceny, a ceny na Slovensku sú porovnateľné s maďarskými. Je len otázka času, kedy zákazník pochopí, že tokajské vína majú jednoducho svoju hodnotu.