MARTIN (SME - ks) - Fotografia ako umelecký fenomén sa dostáva čoraz viac do popredia a pozornosti tých, ktorí sa zaujímajú o súčasné umenie. Pred niekoľkými dňami sa konala v Brandýse nad Labem medzinárodná prehliadka fotografie. Zo Slovenska sa na nej zúčastnil, resp., bol na ňu pozvaný jediný fotograf 52-ročný Jaroslav Procházka z Martina. Vystavoval sériu fotografií Obrázky zo Slovenska, ktoré boli podľa hodnotenia Vojtěcha Barteka, odborného asistenta Sliezskej univerzity v Opave, veľmi emocionálne a objektívom Jara Procházku natoľko detailne zachytené, že sa dali porovnať s realistickou tvorbou slovenskej moderny, konkrétne s pohľadmi na krajinu Martina Benku. „K fotografii krajiny som ‘privoňal‘ už ako chlapec, keď som začal s horolezectvom. Vždy ma fascinovala príroda a najmä netradičné pohľady na Vysoké Tatary. Nie som z tých renomovaných fotografov, ktorí stoja vo ‘vydupaných jamkách‘ a robia zábery na objednávku. Vidieť ich v publikáciách i kalendároch. Ja som fotograf samorast, ktorý je čakateľom na zázrak. Znamená to, že jeden záber, ktorý mám dopredu vytypovaný, robím niekedy mesiace, ba i roky. Čakám na správne svetlo, oblaky, vietor, zafarbenie stromov… Nie som v žiadnom spolku či združení fotografov. Jednoducho, chcem a mienim zostať fotografom, ktorý sa nedá ovplyvniť mienkou iných, i keď stretnutia a spoločné výstavy bývajú často inšpiratívnymi momentmi,“ povedal pre SME J. Procházka. V týchto dňoch vychádza jeho druhá obrazová publikácia o Vysokých Tatrách, z ktorej asi tridsať percent fotografií predstavil na spomínanej prehliadke v Brandýse nad Labem. Publikácia je optikou a fantáziou Jara Procházku taká dokonalá, že okrem popisov jednotlivých záberov na naše veľhory nepotrebuje rozsiahle úvodné slovo. „Dnes už objavujem Slovensko v prírode viac ako celok. Iné to bolo v chlapčenských rokoch, keď som sa v rámci vysokohorskej turistiky zameral len na Vysoké Tatry. Na Slovensku je veľa neobjavených krás. Najviac ma pri fotografovaní vie naštvať to, že mám posledný film, vyfotím ho, myslím si, že všetko je super, a potom sa to začne! Objavím presne to, čo by bolo super, a nemám to ako zobraziť. Potom sa vraciam na vybrané miesta, ale už to nie je ono,“ povedal J. Procházka.