Z košickej kabíny na petržalskom štadióne po suverénnom triumfe 1. FC nad domácimi postupne vychádzalo kolektívne stelesnenie spokojnosti, ktoré korešpondovalo so slnečným počasím. Útočník Jozef Kožlej našiel svoju kanoniersku fazónu - v treťom zápase za sebou dal gól: „Na ten dnešný mi pekne zacentroval ‘Džambo‘, teda Jambor, z ľavej strany. Rybičkou som sa hodil do lopty, cítil som, ako som ju lízol, ale vôbec som v páde nevidel, či sa dostala do bránky. Až keď ostatní naši chlapci mali ruky nad hlavou, som pochopil, že je tam. Vôbec, dnes to bola z našej strany čistá futbalová radosť. Išlo nám.“ V obrane domácich citeľne chýbal Kuna. Zdalo sa, že tento fakt už pred zápasom psychicky poznačil sebavedomie domácich: „Napriek tomu si myslím, že ani s Kunom by na nás dnes Petržalka nemala. Od prvej minúty sme nasadili tempo a postupne nadobudla naša hra optimálnu podobu. Neznamená to však, že pred Petržalkou sme pred zápasom nemali rešpekt. Dávali sme si pozor vzadu a vpredu nás naša záloha zásobovala dostatočným počtom kvalitných lôpt,“ pochvaľoval si J. Kožlej. V tej chvíli ešte nemal spočítané, že jeho 1. FC sa vďaka väčšiemu počtu strelených gólov dostal pred Inter na čelo superligovej tabuľky.“Cítime formu, jednoznačne si trúfame vyhrať jesennú časť, hoci teraz nás čaká séria ťažkých zápasov. Optimizmus pramení z našej hernej pohody,“ dodal 26-ročný J. Kožlej. VOJTECH JURKOVIČ