Maďarsko sa stalo prvou krajinou bývalého východného bloku, ktorú si najväčší knižný veľtrh na svete vo Frankfurte nad Mohanom zobral za svoju ústrednú tému. „Chceli sme dať priestor štátu, ktorý pred desiatimi rokmi ako prvý zo satelitov sovietskeho impéria začal trhať železnú oponu,“ zdôvodnil tohtoročný výber riaditeľ veľtrhu P. Weidhaas, pre ktorého je 51. ročník (od 13. - 18. 10.) posledným v jeho úspešnom „koučovaní“ mamutieho projektu. Naši južní susedia si svoj literárny stánok rozložili v hale č. 3, ktorú si v úvodný deň prezrel aj maďarský prezident Árpád Göncz. Dlhšie, ako káže protokol, sa zastavil pri bratislavskom vydavateľstve Kalligram, ktoré má počas sedemročnej existencie za sebou viac ako 300 titulov prevažne maďarskej proveniencie, no nezabúda ani na slovenských a českých autorov. „Patrí vám môj obdiv,“ vyznal sa prezident-spisovateľ šéfovi vydavateľstva Lászlóovi Szigetimu na margo jeho činnosti. „Kalligram vytvára most medzi dvoma kultúrami - slovenskou a maďarskou, a to je moment, ktorý mi je z duše blízky. Navyše, pracuje v ňom Lajos Grendel, ktorého staviam do prvej línie súčasnej maďarskej prózy. Je symptomatické, že žije na Slovensku. Potvrdzuje to filozofiu vydavateľstva.“ Kalligram mal svoju prezentáciu vo forme verejnej diskusie v stredu podvečer, na ktorej sa okrem Lászlóa Szigetiho zúčastnil literárny vedec Peter Zajac a spisovateľ Lajos Grendel. Ten si prostredníctvom svojho domovského vydavateľstva priniesol aj horúcu novinku s názvom Live Fire - anglický preklad svojej staršej prózy Éleslövészet, ktorá pod titulom Ostrá streľba vyšla roku 1985 aj po slovensky, ba neskôr bola preložená i do francúzštiny. V angličtine sa onedlho očakáva aj knižné vydanie autorových poviedok Esmeralda‘s Rainbows, ktoré vyšli minulý rok vo vydavateľstve L. C. A. pod názvom Cudná správa z vrcholu sna.
„Tak, ako sa svet postupne stáva globálnou dedinou, aj v literatúre sú vzájomné preklady oveľa častejšie, ako to bolo v minulosti. Jednoducho, knihy sú dostupnejšie vo viacerých jazykoch,“ reagoval v rozhovore pre SME Lajos Grendel na otázku možného autorského zadosťučinenia, keď je kniha vydaná v najvplyvnejšom jazyku sveta. „Vo Frankfurte som prvýkrát a doslova ma šokuje, čo všetko sa vydáva. Naplno som pochopil stratégiu doby: Kto nie je medializovaný, stratí sa. Kniha je dnes predovšetkým biznis.“ Lajos Grendel však doplnil riaditeľa veľtrhu v súvislosti s maďarským leitmotívom. „Nemožno to vysvetľovať len politicky. Maďarská literatúra v Nemecku, a to na celom jeho území, bola od sedemdesiatych rokov výrazne prítomná. Všetky dôležité diela klasiky, modernizmu, ale aj súčasnej maďarskej literatúry sú prístupné v nemeckom jazyku. Je pre mňa trochu záhadou, že i napriek značnej jazykovej odlišnosti bola maďarská literatúra úzko spätá s nemeckou literárnou tradíciou. Spojivá treba hľadať v spoločných témach, ale i spôsobe myslenia. Péter Nádas, Péter Esterházy či György Konrád sú v nemeckom prostredí nesmierne populárni. Ostatne, neplatí to len vo vzťahu k Nemecku. Maďarská literatúra je dostatočne komunikatívna i pre ostatné európske literatúry,“ konštatuje spisovateľ, ktorý sa považuje za adoptívneho syna jednej z kľúčových postáv maďarskej literatúry 20. storočia Miklósa Mészölyho. Svoju tvorbu však nerád škatuľkuje, pretože sa snaží ísť vlastnou cestou. Ak si jeho knihu prečítajú dvaja-traja čitatelia, už to považuje za úspech. „Nikdy som nemal ilúzie, že literatúra - a najmä beletria a poézia - má osloviť každého. Nie je to možné. Spisovateľ bol vysoko hodnotený za komunizmu, keď sa jeho knihy vo veľkom kupovali iba vtedy, keď v nich čitateľ našiel opozičné politické narážky. V demokratickej spoločnosti literatúra túto funkciu stráca. Dôležité je, aby napísané oslovilo čitateľa. Keď sú dvaja alebo traja - je to fantastické. Keď je ich sto - je to vynikajúce. No a keď nejaké literárne dielo osloví tak, ako napríklad Márquezov román Sto rokov samoty či Grassov Plechový bubienok, znamená to, že títo ľudia sú geniálni. Sú schopní osloviť masy a aj človek bez špeciálneho vzdelania má z knihy radosť. A to je najviac, čo môžeme ponúknuť.“
ĽUDO PETRÁNSKY ml.,
Frankfurt nad Mohanom
