ujal funkcie, a nahradil tak Javiera Solanu. Podľa Robertsona má aliancia eminentný záujem na rozvoji vzťahov s partnerskými krajinami strednej a východnej Európy a využije všetky možnosti, aby nasledujúce rozšírenie prebehlo hladko ako prijatie Česka, Maďarska a Poľska. Konkrétny termín, kedy by NATO mohlo pozvať do svojich radov ďalšie krajiny, však bývalý britský minister obrany neuviedol. Za priority svojho pôsobenia na čele aliancie označil 53-ročný Škót stabilizáciu a zabezpečenie trvalého mieru pre Balkán, posilnenie obranyschopnosti, a tým aj dôveryhodnosti NATO, ešte bližšie vzťahy s Ruskom, ale aj posilnenie postavenia európskych členov v rámci aliancie. Nový šéf NATO, ktorý sa označil za presvedčeného podporovateľa atlantickej aliancie, ale tiež za „človeka, ktorý je po celý život hlboko oddaný európskym ideálom,“ zdôraznil, že „viac Európy v NATO neznamená menej Severnej Ameriky“. Od prvého dňa je teda jasné, že Robertson sa bude všemožne snažiť posilniť význam starého kontinentu v rámci aliancie, ale nie za cenu toho, aby si rozhneval Washington. Desiaty generálny tajomník NATO sa do povedomia dostal najmä svojimi razantnými postojmi počas náletov aliancie na Juhosláviu.
George Islay Macneill Robertson sa narodil 12. apríla 1946 na ostrove Islay v súostroví Hebridy, ktorý je známy špeciálnou sladovou whisky. Cez whisky sa dostal aj do politiky. Ako odborový predák tvorcov tohto alkoholu sa celkom prirodzene dostal do Labouristickej strany a vo veku 29 rokov sa stal šéfom škótskych labouristov. O rok na- to už sedel v parlamente.
