To, že prichádzajú princovia z Perzského zálivu, zistíte podľa hromadenia batožiny v halách. Len čo sa napchaté kufre začnú kopiť vedľa štósov tašiek, hoteloví nosiči privážajú obľúbený nábytok, bez ktorého si dôležití hostia prosto nedokážu predstaviť svoj život. „Hoci máme faxy a iné spôsoby potvrdenia, až keď vidíme batožinu, môžeme si byť istí, že už prichádzajú. Privážajú si kvantum batožiny, ktorá vždy dorazí skôr,“ rozpráva istý manažér luxusného ženevského hotela. To znamená, že pokojne môže doraziť aj domáca pohovka. „Niekedy si privážajú aj nábytok, takmer vždy vlastné taniere, dokonca aj čajníky,“ dodáva. V lete sa jazerné švajčiarske mesto Ženeva mení na „Rijád au Lac“. Francúzština ustupuje arabčine, keď sa zahraniční hostia presúvajú z prvotriednych hotelov a oslnivých kasín do klenotníctiev a luxusných butikov. Keď sa ortuť v ich rodných púštnych štátoch vyšplhá nad 40°C, tisícky Arabov z Perzského zálivu vrátane mnohých členov kráľovských rodín unikajú do Ženevy za vidinou chladnejšieho vzduchu, nákupov a oddychu. Niektorí sa prechádzajú, iní si najímajú limuzíny a ďalší si proste privezú vlastné autá. Istý saudský princ parkuje so svojím jasnočerveným Bentleym pred Hiltonom, zatiaľ čo kúsok ďalej sviští nápadné modré športové auto s kuvajtskou poznávacou značkou. „Je tu fantasticky. Zbožňujeme dážď, tunajší výhľad, hory. A je tu spústa nákupných stredísk,“ pochvaľuje si Nadžúd Arty z Kuvajtu, ktorá pricestovala do Ženevy s manželom. Napriek čiernej šatke Nadžúd splýva s davom. Mnohí Arabi z Perzského zálivu sa cítia obmedzovaní konzervatívnymi tradíciami, ktoré platia doma, a vychutnávajú si rôzne ženevské slobody. Alkohol, filmy a hazardné hry - všetko zakázané kratochvíle v krajinách ako Saudská Arábia - prekvitajú v švajčiarskom meste, pýšiacom sa tým, že poskytuje svojim návštevníkom dostatok zábavy. „Dospelí okolo dvadsiatky obľubujú diskotéky a radi navštevujú kabarety,“ rozpráva iný hotelový manažér. „Starší, okolo štyridsiatky a viac, majú radšej pokoj. Dávajú prednosť výletom a plavbám po jazere. Radi chodia do kasín. Alebo si sadnú na chodbe či na terase a donekonečna sa rozprávajú,“ dodáva. Väčšina arabských hostí prichádza zo Saudskej Arábie, najväčšieho a najkonzervatívnejšieho štátu v oblasti bohatej na ropu. Úradník zo švajčiarskej ambasády v Rijáde povedal, že Saudom vydávajú 10 000 až 12 000 víz ročne, prevažne na letné obdobie. Eric Kuhne, generálny riaditeľ „príjazerného“ hotela Noga Hilton, prezradil, že hostia z Perzského zálivu si iba v špičke od júna do augusta rezervovali 15 000 „izbo-nocí“ (jedna izba na jednu noc). „Mám hosťa zo Saudskej Arábie, ktorý trávi v hoteli asi 150 nocí do roka,“ hovorí Kuhne. „V hoteli máme spoločnosť, čo tu ostáva po celý august. Iba sama táto spoločnosť zaberie 45 izieb. Hostia z Perzského zálivu v priemere rezervujú tri až päť izieb. Vrátane miestností pre filipínske vychovávateľky,“ dodáva. Sophie Lavaudová, manažérka predaja a marketingu v elegantnom Richmonde, tvrdí, že hostia z arabských krajín prichádzajú s takým sprievodom, že si vždy berú 30 až 40 izieb. „Takže pri dvoch takýchto kompániách máme hotel zaplnený,“ vraví. Manažéri najlepších hotelov v Ženeve hovoria, že ich arabskí hostia, zvlášť zo Saudskej Arábie, si mimoriadne vychutnávajú možnosť kontaktovať sa s opačným pohlavím. Doma v konzervatívnych islámskych štátoch je normou segregácia pohlaví. Mnoho mladých žien vymení v letovisku čierne burnusy a závoje za západné oblečenie. Niektoré sa dokonca zbavia aj všadeprítomných gardedám, ktoré sú doma nevyhnutnosťou. „Je to jediný okamih roka, keď môže muž obdivovať svoju snúbenicu. Tu sa cítia voľne. Mladé dámy sa tiež cítia voľne. Tu sa občas prechádzajú bez sprievodu a niektoré sa obliekajú v kontinentálnom štýle,“ hovorí manažér popredného hotela. „Mladí muži s obľubou vysedávajú v kaviarňach, lebo majú možnosť obdivovať okoloidúce dámy a povedať si. ‘Á, to je dcéra šejka XY.‘ Takto si môžu aspoň zbežne obzrieť svoje budúce nevesty,“ dodáva. Najprestížnejšie hotely v oblasti rozmaznávajú svojich hýriacich hostí a dávajú im pocit kráľov, zvlášť ak nimi naozaj sú. Manažment sa stará o potreby prominentných hostí, prispôsobuje menu chúťkam Stredného Východu a najíma arabsky hovoriaci personál. Situáciu opisuje istá libanonská čašníčka: „Každý tu je Arab. Idem do práce: Arabi. Vyjdem na ulicu: Arabi. Idem domov - a aj tam je každý Arab, lebo aj ja som Arabka.“ V Hiltone sa hodiny, keď sa podáva večera, predlžujú podľa zvykov na Strednom Východe, kde sa posledné jedlo často konzumuje oveľa neskôr než v Európe. „V letnom období, keď máme mnoho hostí z Perzského zálivu, predlžujeme obedňajšie a večerové hodiny. Večeru servírujeme do piatej nadránom. Raňajky potom ponúkame do štvrtej popoludní,“ hovorí Kuhne z hotela Noga Hilton. Niektorým najnáročnejším arabským hosťom ani to nestačí. „Niekedy dostávame žiadosti od hostí, ktorí si želajú priviezť jedného či dvoch kuchárov so sebou, a my sa na ich príchod patrične pripravíme,“ hovorí Andres Oppenheim, manažér prestížneho Beau Rivage na Ženevskom jazere v Lausanne. Keď sa Ahmedovi Zamzamovi počas dovolenky zacnie po Zálive, rád sa prejde po jazernej promenáde s mamou, sestrou a tetou. Všetky ženy sú vtedy zahalené od hlavy po päty. „Radi sa prechádzame popri jazere, zvlášť večer. Viete, ja som Arab a večer sa všetci Arabi prechádzajú pri jazere. Cítim sa ako doma,“ vysvetľuje.
(REUTERS)