„Či som aj slávny? Čože je naša popularita v porovnaní s rockovými hviezdami či topmodelkami? Hoci s čitateľmi, a teda aj s knihami, to hádam nebude také zlé,“ zdôveril sa SME spisovateľ, ktorý je spolu s Pétrom Nádasom a Györgyom Konrádom zaraďovaný do veľkej trojky súčasnej maďarskej literatúry. Štíhly, udržiavaný päťdesiatnik s bohatou hrivou vlasov, ochotný podrobiť sa diktátu médií, sa stal hlavným predstaviteľom ústrednej témy veľtrhu, ktorou je Maďarsko. „V meste som ešte ani nebol, a to som tu už skoro týždeň. Keď sa ma doma opýtajú, aké mesto je Frankfurt, tak asi odpoviem, že je zložené z knižných pultov,“ usmial sa Esterházy, ktorý zareagoval aj na štátnu príslušnosť denníka SME. „My sme vo Frankfurte prví z postkomunistických krajín, no Slovensko tu mohlo byť pokojne spolu s nami. Verím, že vzájomná nevraživosť vyvolávaná niekoľkými nacionalistami na obidvoch stranách čoskoro pominie a v Maďarsku si budeme veselo hovoriť: So Slovenskom na večné časy a nikdy inak! No a bol by som rád, keby to bolo tak aj na Slovensku. Samozrejme, bez reminiscencií na náš bývalý veľký vzor. Som presvedčený, že sme si podobní viac, ako si myslíme,“ skonštatoval spisovateľ, ktorý s obľubou využíva vo svojich prózach príchuť postmodernej irónie. „Ako hovorí náš prezident Árpád Göncz, treba mať nadhľad, ináč si môžete kupovať permanentku do psychiatrickej liečebne. Pokúšam sa pridržiavať rád tohto múdreho človeka.“ (Viac na 6. a 8. strane)

ĽUDO PETRÁNSKY ml.,

Frankfurt nad Mohanom