lnych výmenných kurzov, ktoré aj po 40 rokoch tvoria významný podiel na súčasnej makroekonomike a ich význam stúpol najmä v procese projektovania zavedenia spoločnej európskej meny, ktorá uzrela svetlo sveta na začiatku tohto roka. Práca R. Mundella inšpirovala podľa včerajšieho vyhlásenia Švédskej kráľovskej akadémie celé generácie ekonomických odborníkov. Jednou z praktických tém, ktorým sa Mundell venoval, bola napr. otázka, ako menová a fiskálna politika ovplyvňuje integráciu medzinárodných kapitálových trhov. Podľa odborníkov Mundell položil základy teórie menovej integrácie už v roku 1961, keď publikoval svoj prvý článok týkajúci sa menovej oblasti. Nobelova cena za ekonómiu je dotovaná sumou približne 7,9 mil. švédskych korún (asi 960-tisíc dolárov). K samotnému odovzdaniu tohtoročnej Nobelovej ceny dôjde 10. decembra, v deň výročia úmrtia jej zakladateľa Alfreda Nobela (1833– –1896). Nobelovu cenu za ekonómiu začala akadémia udeľovať v roku 1968 na popud švédskej centrálnej banky. Agentúry už priniesli prvú reakciu čerstvého nositeľa Nobelovej ceny, ktorý odpovedal na otázku, ako naloží so získanými peniazmi: „Keby som mal povedať, ako ich investujem, tak tri štvrtiny by išli na nákup akcií a štvrtina do obligácií,“ vyhlásil Mundell. Nezabudol však dodať, že časť týchto peňazí pôjde aj na jeho letný domček v Toskánsku. Medzi nositeľmi Nobelovej ceny za ekonómiu dominujú Američania, ktorí sa ako jej nositelia zapísali do historických análov 28-krát, čo je viac ako dvojnásobok bilancie ostatnej časti sveta. Cenu udeľujú ekonómom reprezentujúcim celkom odlišné školy myslenia. Jej prvými nositeľmi boli ortodoxní keynesiáni - Paul Samuelson, James Tobin a Robert Solow.