tajných služieb so zastúpením opozície, zákon na ochranu jazyka menšín a politický dialóg s opozíciou. Európska komisia konštatovala, že súčasná slovenská vláda „nerešpektuje plne úlohu a zodpovednosť ostatných inštitúcií a často zaujíma postoj, ktorý zachádza za hranice konfrontácií tradične akceptovaných v demokracii“. Na základe posudku vypadlo Slovensko na decembrovom summite EÚ v Luxemburgu z prvej šestice štátov, s ktorými EÚ v marci 1998 začala vstupné rozhovory.
November 1998: Európska komisia v posudkoch krajín tzv. druhej skupiny kandidátov na členstvo v EÚ prisľúbila Lotyšsku, že odporučí začatie vstupných rozhovorov o rok. V prípade začatia rozhovorov so Slovenskom a Litvou sa v posudkoch hovorí o „rozumnom čase“. V posudku Európskej komisie k Slovensku sa ďalej konštatuje, že ekonomika krajiny je síce „veľmi blízko“ k trhovému hospodárstvu, ale neprimerané zásahy vlády a chýbajúca transparentnosť najmä privatizácie nevytvorili fungujúce trhové prostredie. Okrem toho sa zhoršila celková stabilita ekonomiky. Ďalekosiahle nedostatky vidí Európska komisia v budovaní demokratických inštitúcií na Slovensku. Konkrétne nie je garantovaná nezávislosť sudcov. Čo sa týka menšín, EK s obavami sleduje zaobchádzanie s maďarskou a rómskou menšinou. Európska komisia na záver správy konštatuje, že v celkovom pohľade Slovensko poľavilo v úsilí o priblíženie svojej legislatívy k zákonodarstvu EÚ. Na decembrovom summite 1998 EÚ vo Viedni sa nerozhodlo o preradení Slovenska do prvej skupiny krajín uchádzajúcich sa o členstvo v EÚ. Rada EÚ v záverečnom dokumente vyzdvihla „novú situáciu na Slovensku po voľbách, ktoré sú dobrým signálom pre jeho integráciu do EÚ“. (mim, sp)
