zloženú z kremeňa (vodovo biela farba), živcov (mliečnobiela, sivá farba), svetlej sľudy (muskovit) a tmavej sľudy (biotit) možno vidieť aj na trase náučného chodníka, ktorý vznikol v roku 1990. Jeho dĺžka je 3 km, prevýšenie 150 metrov a čas, za ktorý sa dá absolvovať, asi 2 hodiny. Minulý rok k nemu pribudol v Bratislavskom lesnom parku ďalší náučný chodník, ktorého trasa je však iná (náučný chodník Lamač - Železná studienka - Koliba). Častou a nesporne zaujímavou horninou tejto časti pohoria je pegmatit. Podobá sa žule, je však hrubozrnnejší. Veľké šupinky až tabuľky muskovitu ľahko vypadávajú z horniny a možno ich voľne nájsť, ako sa trblietajú na slnku. Pegmatit vznikol v puklinách, žilách, z posledných zvyškov kyslej magmy obohatenej o plyny. Východiskom na poznávanie krajiny prostredníctvom náučného chodníka je mestská časť Bratislavy Lamač (sídlisko Podháj, Havelkova ulica), na chodník sa dá dostať aj zo Železnej studienky a Kačína. Už neďaleko Lamača upúta návštevníkov potôčik predierajúci sa cez pomerne tvrdé tmavé horniny - paruly s biotitom (vznikli premenou usadených hornín), na ktorých vytvára časté kaskády. Dolinka v tvare V, ktorú vytvoril Lamačský potok, sa volá Cigánsky jarok. Jeho ohyby do pravého uhla poukazujú na križovatky zlomov a puklín. Jedenásť informačných panelov (mnohé sú už v zlom technickom stave a vyžadovali by si opravu aj obsahové zmeny) ponúka informácie o osídlení Lamača, geologických a geomorfologických pomeroch, rastlinstve (osobitne o chránených a významných druhoch flóry), živočíšstve (zvlášť o poľovnej zveri, ako je napr. muflón lesný, srnec hôrny, diviak lesný, daniel škvrnitý, líška hrdzavá, mačka lesná) a lesných spoločenstvách. Popri chodníku možno nájsť gaštan jedlý. Z lesných druhov rastlín sa tam vyskytuje napr. mednička jednokvetá, lipkavec marinkový či veternica hájna. Základy dnešnej obce položili chorvátski kolonisti v 16. storočí. Názov Lamač vznikol od lámania kameňa v lomoch, ktorým sa zaoberali pôvodní obyvatelia. Z vyvýšeniny nad Lamačom s altánkom je pekný výhľad na lamačskú bránu, priekopovú prepadlinu v rámci Devínskych Karpát založenú na priečnych zlomoch pretínajúcich pohorie. Toto tektonické zníženie využíva zástavba, ako aj niektoré bratislavské komunikácie. Vyhliadka ponúka pohľad aj na vyvýšenú kryhu Devínskej Kobyly, ktorej vrchol tvoria odolné kremence a svahy vápence a im podobné horniny druhohôr, ale aj mladotreťohorné piesky a pieskovce s množstvom skamenelín.

MÁRIA BIZUBOVÁ