kandidátov, teda „in“ podľa žargónu úradníkov EÚ. Je dosť pravdepodobné, že na summite EÚ v Helsinkách sa 15 členských krajín EÚ rozhodne začať rokovania s 10 štátmi uchádzajúcimi sa o vstup do EÚ a vzdá sa metódy vĺn, konštatuje v sobotnom čísle francúzsky denník Le Monde. Niekoľko dní pred 13. októbrom, keď má Európska komisia (EK) odovzdať správu o priebehu procesu rozširovania EÚ, sa ministri 10 kandidátskych krajín zo strednej Európy striedajú v Bruseli, aby sa stretli s predsedom EK Romanom Prodim a komisárom povereným otázkami rozšírenia Güntherom Verheugenom s cieľom presvedčiť ich o pokroku, ktorý dosiahli. Po Slovensku prišli do Bruselu predstavitelia Litvy a oznámili rozhodnutie postupne zatvoriť jadrovú elektráreň Ignalina.
Posudok EK je pripravený, konštatuje denník. V decembri 1997 na summite EÚ v Luxembursku prezidenti a predsedovia vlád členských krajín EÚ rozhodli, že proces rozširovania sa začne s 10 štátmi strednej Európy, ale rozhovory v pravom zmysle slova sa začnú len s piatimi spomedzi nich - tými najlepšie pripravenými: s Estónskom, Maďarskom, Poľskom, ČR a so Slovinskom. Piatim ďalším krajinám, čo dočasne ostali na okraji cesty (Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko a Slovensko), oznámili, že ak urobia dostatočný pokrok, budú sa môcť v ktorejkoľvek chvíli dostať do prvej skupiny, pripomína Le Monde.
Terajšia správa EK, v ktorej sa analyzuje politická a ekonomická situácia, poukazuje na veľkú diferenciáciu medzi krajinami. Platí to o kandidátoch prvej skupiny. Poľsko, Maďarsko a Estónsko napredujú uspokojujúco. Slovinsko, ktorého zaostávanie ešte v lete vyvolávalo obavy, zlepšilo svoju situáciu. V súčasnosti je „čiernou ovcou“ ČR: jej makroekonomická situácia nie je dobrá, zavedenie tzv. acquis communautaire (súbor pravidiel a noriem legislatívy EÚ) zaostáva, slabo stabilizovaná je politická situácia, uvádza denník.
Spomedzi krajín druhej vlny Lotyšsko a Litva postupujú uspokojivo, rovnako aj Slovensko, ktoré sa rezolútne pustilo cestou reforiem. Bulharsko tiež vyvíja úsilie, ale jeho ekonomické štruktúry sú naďalej slabé. V súvislosti s Rumunskom si viacerí európski predstavitelia kladú otázku, či nie je v regrese, keďže sa mu ešte nepodarilo zaviesť skutočný ozdravovací program. Čo si myslieť o tejto kontrastnej situácii, kladie otázku denník. Rozdiely medzi „in“ (krajinami prvej vlny) a „pre-in“ (krajiny druhej skupiny) sa stierajú, píše ako odpoveď na otázku denník. Je napríklad jasné, že Lotyšsko a Slovensko sa už teraz môžu považovať za krajiny ‘in‘, dá sa rezumovať v žargóne úradníkov EÚ. Francúzsky denník sa pýta, aký záver z toho vyvodiť. Vzhľadom na vôľu viacerých členských krajín EÚ validovať proces rozšírenia EÚ tak, ako sa definoval v roku 1997, je dosť pravdepodobné, že v Helsinkách sa európska pätnástka rozhodne začať rokovania s tými desiatimi uchádzačmi, ktorí čakajú na rozšírenie EÚ, a vzdá sa metódy vĺn.
V záujme vyvolania zdravej súťaživosti i zrýchlenia reforiem predseda EK Romano Prodi údajne vyjadril želanie stanoviť smerový dátum, rok 2003, 2004, v ktorom by najväčšmi pripravené krajiny mohli vstúpiť do EÚ. Podľa neho by bolo vhodné rýchlo sa dotknúť problému prechodných období. Dá sa uhádnuť, že krajiny, ktoré málo žiadajú prechodné obdobia, ako Slovensko, Maďarsko a Estónsko, dosiahnu prienik. Z tohto pohľadu Poľsko so svojím poľnohospodárstvom čelí skutočnému problému, uzatvára Le Monde.