Festival Bratislavské hudobné slávnosti (BHS) vzdal hold Poulencovi, Chopinovi, okrajovo Straussovcom, prihlásil sa k Roku kresťanskej kultúry a ku kampani za Európske kultúrne dedičstvo. Udalosťou BHS bola svetová premiéra Rekviem na záver tisícročia Ivana Hrušovského, ktorá zaujala ako celok svojou nápaditou výstavbou a koncepciou. Ide o oratórne rekviem, ktoré odznelo v kvalitnom naštudovaní britským dirigentom Andrewom Mogreliom, s hercom Jozefom Šimonovičom, sopranistkou Adrianou Kohútkovou, tenoristom Simonom Šomorjaiom, organistom Alešom Bártom a Speváckym zborom mesta Bratislavy, pripraveným Ladislavom Holáskom. Trápenia celého tisícročia, stelesnené v posolstve latinskej omše pre zomretých a básnických textov zhudobnil autor freskou s dominantným Lacrimosa. Jeho uvedenie dodalo festivalu zvláštny lesk. K dramaturgickým zaujímavostiam patril koncert Slovenskej filharmónie s dirigentom Ondrejom Lenárdom, na ktorom odznela iba nedávno objavená Berliozova Messe solennelle. Pozoruhodný bol komorný koncert k storočnici narodenia Francisa Poulenca. Symbolizoval mimoriadnu podporu, akej sa festival teší zo strany Francúzov. Raritou a osviežením bola tanečná kreácia Američana Alexandra Lana v koncerte pre stepára a orchester Mortona Goulda s Českým národným orchestrom a Paulom Freemanom za dirigentským pultom. Preniesli sme sa z vážnosti a hĺbky do sveta odľahčenej zábavy. Prečo nie? Bol to príjemný exkurz. Z rámca festivalovej ponuky sa umelecky vymkol predovšetkým koncert Drážďanskej filharmónie s dirigentom Walterom Wellerom a argentínskym klaviristom Brunom Leonardom Gelberom s dielami Beethovena a Brahmsa. Orchester s vysokou kultúrou zvuku, perfektne zohratý, zmysluplne vedený. Na festivale mali dôležité miesto mladí interpreti v rámci Medzinárodnej tribúny mladých interpretov UNESCO/EBU. Z ďalších mladých nemožno obísť mezzosopranistku Denisu Šlepkovskú a tenoristu Simona Šomorjaia, ktorí sa podieľali na uvedení Pergolesiho Stabat mater a aspoň českú flautistku Kláru Novákovú, ktorej interpretácia Odellette Camilla Saint-Saensa bola nevtieravá, pôvabná, plná čara francúzskej impresionistickej hudby.
VIERA POLAKOVIČOVÁ
(Autorka je muzikologička a hudobná kritička)
