Situácia vo vašom hodnotení slovenských dejín je už dlhodobo jasná a jednoznačná - suverénne najväčší rešpekt si získal vznik Československa v roku 1918 pred 17. novembrom 1989. Vysokú dôveru si aj naďalej udržiava faktické postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Uhorska počas tureckej nadvlády v južnej Európe. Postupne sa však presadzuje aj SNP, vznik SR 1. 1.1993, príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a uzákonenie spisovnej slovenčiny.
Vznik Československa
Osemnásteho októbra 1918 bola v americkej tlači publikovaná Washingtonská deklarácia, ktorá obsahovala okrem vyhlásenia česko-slovenskej nezávislosti aj hlavné zásady nového štátu, ktorý sa mal stať demokratickou republikou. Aj tento impulz prispel k tomu, že americký prezident Woodrow Wilson na mierovú politiku Rakúsko-Uhorska odpovedal v tom zmysle, že o osudoch monarchie majú rozhodnúť jej národy. Tým sa definitívne rozhodlo o zániku Rakúsko-Uhorska. Koncom októbra v Ženeve rokovali predstavitelia domáceho i zahraničného československého odboja a počas týchto rokovaní ohlásili svetové agentúry, že Rakúsko-Uhorsko prijalo podmienky bezpodmienečnej kapitulácie. To bol podnet na spontánne akcie v Prahe, kde prevzal moc Národný výbor a 28. októbra 1918 prijal prvý zákon, ktorým vyhlásil Česko-slovenskú republiku. O dva dni neskôr sa v Turčianskom Svätom Martine zišli predstavitelia Slovákov s pôvodným cieľom oficiálne založiť Slovenskú národnú radu a prihlásiť sa k myšlienke samourčovacieho práva a k vytvoreniu spoločného štátu s Čechmi. Po oboznámení sa s vyhlásením Česko-Slovenska prijali Deklaráciu slovenského národa, v ktorej sa o. i. píše: „Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novo utvoreným medzinárodným položením, ktoré dňa 18. októbra 1918 formuloval prezident Wilson a ktoré dňa 27. októbra 1918 uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.“ Deklaráciou sa Slovensko prihlásilo k samostatnému česko-slovenskému štátu. Vytvorením Česko-slovenskej republiky sa položili základy pre rýchly kultúrny rozvoj Slovenska. Kým v politickej a hospodárskej oblasti sa v postavení Slovenska v rámci nového štátu objavili určité problémy, v kultúrnej oblasti bol pokrok jednoznačný. (Podľa: D. Kováč: Dejiny Slovenska)
17. november 1989
Päťdesiate výročie brutálneho zásahu nacistických orgánov proti českým vysokým školám a študentom si pripomenuli pražskí študenti veľkou demonštráciou. Nešlo iba o dejiny, ale predovšetkým o nespokojnosť s vtedajším stavom spoločnosti. Pokojnú študentskú demonštráciu polícia brutálne napadla, viacerých študentov zranila. Brutálny zásah, na ktorý dostala polícia pokyn od politických predstaviteľov, pobúril verejnosť. Nasledovala reťazová reakcia. Vo všetkých väčších mestách sa o niekoľko dní konali demonštrácie odsudzujúce brutálny zásah a žiadajúce jeho dôkladné vyšetrenie. 19. novembra vzniklo v Prahe Občianske fórum, združenie, ktoré vytvorili rôzne občianske skupiny a ktoré začalo koordinovať akcie. Na jeho čele bol disident a dramatik Václav Havel. V Bratislave vznikla 20. novembra Verejnosť proti násiliu. Nespokojná občianska opozícia mala tak koordinačné centrá, ktoré začali preberať v krajine rozhodujúcu iniciatívu. 27. novembra sa uskutočnil dvojhodinový generálny štrajk, občania žiadali koniec vlády jednej strany, slobodné voľby, odstúpenie prezidenta Husáka a demokratické slobody a práva. Parlament 30. novembra zrušil 4. článok ústavy, ktorý uzákoňoval vedúcu úlohu komunistickej strany v štáte. Siedmeho decembra odstúpil vtedajší predseda vlády Ladislav Adamec, 10. decembra prezident Husák vymenoval novú vládu na čele s Mariánom Čalfom a po jej vymenovaní odstúpil z postu hlavy štátu. (Podľa: D. Kováč: Dejiny Slovenska)
Bratislava hlavným mestom Uhorska
V Bratislave 8. septembra 1563 korunovali za uhorského kráľa syna cisára Ferdinanda I., od roku 1562 nemeckého a českého kráľa Maximiliána II. Bratislava sa rozhodnutím Ferdinanda I. stala miestom korunovania uhorských kráľov a ich manželiek v situácii, keď Turci obsadili celé územie dnešného Maďarska vrátane korunovačného mesta uhorských kráľov stoličného Belehradu. Korunovácie panovníkov sa v Bratislave konali až do roku 1830 a uskutočnilo sa ich dovedna devätnásť. Prispeli k tomu, že mesto na Dunaji získalo postavenie politického a čoskoro aj kultúrneho centra Turkami neobsadenej časti Uhorska.
(Podľa: Kronika Slovenska)
