Kľúčom k úspechu nie sú schopnosti, ale peniaze a známosti

Kľúčom k úspechu nie sú schopnosti, inteligencia a vlastné úsilie, ale peniaze a známosti. Bohužiaľ, o tomto dosť smutnom tvrdení sa presviedčam čoraz častejšie. Je čím ďalej tým ťažšie nájsť oblasť života, v ktorej s ľuďmi komunikujú slušne a čestne.

Korupcia a klientelizmus sa pomaly stávajú národnou charakteristikou nášho malého malebného štátu v srdci Európy. Od univerzít a vysokých škôl ako inštitúcií myslenia a poznania by sa očakávala čestnosť, sloboda a spravodlivosť. Napriek tomu práve tam sa korupcia a klientelizmus rozmohli do nepredpokladaných foriem. Normálny študent, ktorý nepoužije žiadne bočné cestičky, nemá šancu dostať také miesto a na takom internáte, na akom chce. (Na našej univerzite je viacero internátov, ktoré sa od seba výrazne kvalitatívne odlišujú a každý radšej býva v hoteli, než v chlieviku.) Prideľovanie internátnych miest (teoreticky) závisí od vzdialenosti trvalého bydliska a dosiahnutých študijných výsledkov. Malo by to fungovať asi tak, že každému študentovi, ktorý požiada o ubytovanie a spĺňa podmienky, sa priradí istý počet bodov (podľa študijného priemeru a vzdialenosti). Urobí sa poradie a podľa neho sa prideľuje ubytovanie. Tí, čo sú vo vrchnej časti poradia, by mali dostať také miesto, o aké požiadali a tí, čo sú v dolnej časti, dostanú miesta, ktoré ostali. V praxi to ale funguje tak, že najlepšie ubytovanie majú tí, čo si to „vedia“ vybaviť a tí, čo si to nevybavia, bývajú vždy na najhorších izbách. Nezáleží na tom, aké dosahujú študijné výsledky. Normálnych študentov, ktorí nepoužívajú bočné cestičky, stále ubúda, a tým sa situácia zhoršuje. Majú na výber: buď sa prispôsobia, alebo budú mať vždy všetky nevýhody, keďže výhody majú tí ostatní. Nuž čo, nech sa študenti priučia, ako to v živote chodí, veď keď skončia školu, nečaká ich nič iné ani nič lepšie. Možno to vyzerá, že o nič nejde, veď to, kde bude nejaký študent bývať, nie je až také dôležité. Nič sa nikomu nestane, aj keď nebude bývať tam, kde chce. Nie je to pravda, pretože v hre je veľmi veľa. Ide o budúcnosť tohto štátu a národa, ktorá je v rukách mladých, schopných a vzdelaných ľudí. Ak si mladí ľudia zvyknú na princípy a postupy úplatkárstva, začnú to považovať za normálne, prispôsobia sa a v budúcnosti sami začnú používať takéto praktiky ako pracovnú metódu. Tým sa korupcia a klientelizmus napevno zahniezdia do tejto spoločnosti a zvnútra ju rozložia. Korupcia je zlo. Ak začneme tolerovať korupciu, ak dovolíme, aby sa stala „kultúrou“ národa, pripustíme zotrenie hraníc medzi dobrom a zlom. Tým zapríčiníme morálny a spoločenský úpadok. Každé zlo, hoci aj nepatrné a nevýznamné, je zlom a treba proti nemu bojovať, pretože vyvoláva reťazovú reakciu, ktorá môže mať nepredvídané následky. O korupcii a klientelizme sa toho už popísalo a povedalo dosť. Každý má plné ústa rečí o týchto neduhoch spoločnosti, a pritom sa nič nemení. Mne osobne je z tejto situácie tak smutno, že mám sto chutí odísť do nejakej krajiny, kde schopnosti niečo znamenajú a kde sa oplatí byť slušným a čestným človekom.